Podnet môže podať napríklad klient, konkurent alebo bývalý spolupracovník. Nahlásenie sa zvyčajne realizuje prostredníctvom živnostenského úradu, finančnej správy alebo orgánov činných v trestnom konaní. Úrady následne preverujú, či existujú dôkazy o neoprávnenom podnikaní a môžu začať kontrolu alebo vyšetrovanie.
Čo reálne hrozí pri neoprávnenom podnikaní
Mnohí ľudia berú podnikanie „načierno“ alebo fiktívnu živnosť ako menší priestupok, ktorý sa dá ignorovať. Realita je však často oveľa tvrdšia.
Najčastejším trestom sú pokuty od živnostenského úradu. Ak niekto podniká bez potrebného oprávnenia, môže dostať pokutu, ktorá sa môže vyšplhať až na niekoľko tisíc eur. Výška sankcie závisí najmä od rozsahu podnikania, dĺžky trvania porušenia zákona a spôsobenej škody. Pri voľnej živnosti sa pokuta pohybuje až do 1659 eur a pri remeselnej alebo viazanej živnosti hrozí pokuta do 3319 eur.
Komu hrozí aj väzenie?
Ak neoprávnené podnikanie spôsobí väčšiu škodu, trvá dlhodobo alebo ide o organizovanú činnosť, môže sa posudzovať ako trestný čin.
Podľa trestného zákona môže hroziť aj podmienečný trest alebo dokonca väzenie. Výška trestu závisí najmä od rozsahu podnikania, výšky spôsobenej škody alebo počtu poškodených osôb. Pri vážnejších prípadoch hrozí trest odňatia slobody na 3 – 10 rokov.
Prečo sa ľudia do fiktívnych živností púšťajú
Najčastejším dôvodom býva snaha ušetriť na odvodoch a administratíve. Firmy môžu vďaka externým živnostníkom znížiť náklady, zatiaľ čo jednotlivci získajú vyšší čistý príjem. Krátkodobo to môže vyzerať výhodne, no dlhodobo ide o rizikový model.
Ak totiž úrady vyhodnotia spoluprácu ako zastretý pracovný pomer, môže dôjsť k domeraniu odvodov, úrokom z omeškania či pokutám pre obe strany.
Ako sa problémom vyhnúť
Základom je transparentnosť. Každý, kto chce podnikať, by si mal pred začiatkom činnosti vybaviť živnosť a dodržiavať všetky povinnosti – od účtovníctva až po platenie daní a odvodov. Pri spolupráci so firmami je dôležité, aby živnostník pracoval samostatne, mal viac klientov a nenapĺňal znaky klasického pracovného pomeru (ako závislá práca, podriadenosť voči zamestnávateľovi, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, a za jeho peniaze).
Trend, ktorý úrady sledujú čoraz viac
Fiktívne živnosti a neoprávnené podnikanie sú témy, ktorým sa úrady venujú čoraz intenzívnejšie. Dôvod je jednoduchý – štát tým prichádza o peniaze a zároveň vzniká neférová konkurencia medzi firmami.
Pre podnikateľov preto platí jednoduché pravidlo: ak podnikanie existuje len „na papieri“, môže sa rýchlo skončiť reálnymi problémami. Legálne nastavenie spolupráce síce vyžaduje viac administratívy, no dokáže ušetriť množstvo stresu aj peňazí.
