Slovenské úrady čoraz prísnejšie posudzujú, či ľudia podnikajú v súlade so zákonom.
Neoprávnené podnikanie znamená vykonávanie zárobkovej činnosti bez potrebného oprávnenia. Na Slovensku ide najčastejšie o podnikanie bez živnostenského listu alebo mimo rozsahu povolených činností.
Zákon definuje podnikanie ako pravidelnú činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku, takže ak niekto dlhodobo poskytuje služby alebo predáva produkty, spravidla musí mať živnosť.
Nie každá zárobková aktivita však automaticky znamená podnikanie. Existujú aj príležitostné príjmy, napríklad:
- jednorazový predaj výrobkov
- drobná brigáda
Tie nemusia spĺňať znaky podnikania, pokiaľ nejde o systematickú činnosť.
Problém fiktívnej živnosti je trochu odlišný. Ide o situáciu, keď živnosť síce existuje formálne, no v praxi slúži napríklad na obchádzanie pracovnoprávnych pravidiel. Typickým príkladom je, keď človek pracuje pre jednu firmu ako „živnostník“, no v realite funguje ako zamestnanec – má pevný pracovný čas, nadriadeného či pravidelný mesačný príjem.
Keď sa zo spolupráce stáva maskovaný pracovný pomer - Fiktívna živnosť
V praxi ide o to, že firma zamestná človeka ako externého živnostníka, aby sa vyhla odvodom, pracovným benefitom či zákonným povinnostiam voči zamestnancom.
Aj keď má takáto osoba živnosť, môže sa dostať do konfliktu so zákonom, ak reálne vykonáva prácu podobnú pracovnej zmluve. Úrady vtedy posudzujú, či ide o skutočné podnikanie, alebo len o formálne nastavený vzťah. Podnikatelia by preto mali dávať pozor napríklad na obsah zmlúv, fakturáciu alebo rozsah činností, aby zodpovedali predmetu podnikania.
