Odborníci varujú, že ak štát nezačne konať, doplatí na to celá naša ekonomika.
V priemysle na Slovensku pracuje až 638-tisíc ľudí, no podstatná časť z nich onedlho dosiahne vek, kedy bude ich potreba zdravotnej starostlivosti výrazne narastať. Index finančnej udržateľnosti zdravotníctva (Healthcare Financial Sustainability Index – HFSI) ukazuje, že pokiaľ Slovensko nezačne vnímať zdravotníctvo ako strategickú investíciu, ohrozí tým nielen zdravie ľudí, ale aj budúcu konkurencieschopnosť celej ekonomiky, informuje Project HealthCare.
V rebríčku finančnej udržateľnosti zdravotných systémov v krajinách strednej a východnej Európy Slovensko skončilo za Českom, Poľskom aj Estónskom. Za poslednú dekádu sme navyše zaznamenali najpomalší rast udržateľnosti zdravotníctva v celom regióne.
„Krajiny, ktoré zreformovali zdravotníctvo na začiatku desaťročia, dnes profitujú z výsledkov. Slovensko reformu odkladá a dáta ukazujú, že čím dlhšie bude čakať, tým bude dobiehanie drahšie a ťažšie,“ uviedol autor HFSI, profesor Róbert Babeľa z organizácie Project HealthCare.
Slovenským nemocniciam hrozí kolaps
Pracujúca generácia starne a čoskoro ju nebude mať kto nahradiť, keďže mladí ľudia do 24 rokov predstavujú len malú časť súčasnej pracovnej sily. Dôsledky starnutia sa tak budú postupne premietať do všetkých sektorov našej ekonomiky. Ak neprebehne dlhodobá reforma zdravotníctva, slovenské nemocnice nebudú stíhať. Výsledkom bude chorý národ, menej schopných ľudí v práci a hospodárstvo, ktoré začne výrazne zaostávať.
Medzi hlavné priority preto patrí stabilizácia zdravotníckeho personálu, prehľadnejšie fungovanie celého systému a masívna podpora digitálnych riešení. Podľa autorov indexu je nevyhnutné vytvoriť stabilné prostredie, ktoré slovenskému zdravotníctvu umožní flexibilne reagovať na demografické zmeny a ekonomickú neistotu.
