Slovensko môžu počas leta zasiahnuť ďalšie vlny horúčav, tropické noci, silné búrky aj obdobia sucha.
Vlna horúčav, tropické noci, silné búrky či dlhé obdobia sucha. To, čo bolo kedysi skôr výnimočné, sa na Slovensku stáva bežnou súčasťou leta. Meteorológovia upozorňujú, že klimatická zmena sa prejavuje nielen rastom priemerných teplôt, ale aj častejším výskytom extrémov počasia.
Podľa meteorológa a klimatológa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Petra Kajabu existujú predpoklady, že aj leto 2026 bude patriť k teplejším. Pre Refresher vysvetlil, aké počasie nás môže počas najbližších mesiacov čakať, či hrozia ďalšie rekordné horúčavy, ako je na tom Slovensko so suchom a prečo je čoraz náročnejšie predpovedať rozloženie zrážok.
- Aké leto čaká Slovensko podľa aktuálnych prognóz meteorológov.
- Prečo odborníci očakávajú ďalšie vlny horúčav a viac tropických nocí.
- Či hrozia silné búrky, supercely a prívalové povodne.
- Ako sa mení charakter slovenských liet v dôsledku klimatickej zmeny.
- Aký vplyv môžu mať extrémne horúčavy a sucho na zdravie, poľnohospodárstvo a ekonomiku.
Leto 2026 bude pravdepodobne opäť teplejšie ako priemer
Leto 2026 bude podľa meteorológa a klimatológa zo SHMÚ Petra Kajabu pravdepodobne opäť teplejšie ako dlhodobý priemer. Naznačujú to vyššie teploty svetového oceánu, teplé počasie v západnej Európe aj pretrvávajúce sucho v strednej Európe.
Zároveň pripomína, že všetky letá od roku 1990 boli na Slovensku teplotne nadpriemerné. „Musíme očakávať vlny horúčav s teplotnými rekordmi. Pozoruhodný je rast minimálnej teploty vzduchu, čo vytvára predpoklady pre viac tropických nocí, keď teplota neklesne pod 20 stupňov Celzia,“ vysvetlil.
Silné búrky a prívalové dažde môžu opäť spôsobovať problémy
Horúčavy podľa klimatológa nebudú jediným extrémom, ktorý môže toto leto priniesť. Očakáva aj silné búrky sprevádzané prívalovými dažďami a lokálnymi povodňami. „Intenzívne lejaky z vyskytujúcich sa búrok budú s veľkou pravdepodobnosťou súčasťou aj tohto leta a môžu spôsobiť prívalové povodne. Predpokladám, že supercely v tomto lete určite zažijeme,“ povedal Peter Kajaba.
Pripomenul však, že výrazné búrky nie sú na Slovensku ničím výnimočným. Napríklad 27. augusta 2013 spadlo na bratislavskom letisku až 77 milimetrov zrážok za jediný deň. Meteorológ zároveň upozorňuje, že búrky sa môžu objavovať od mája až do konca leta a nedajú sa viazať len na konkrétne obdobie.
Sucho zostáva veľkou otázkou
To, či bude leto skôr suché alebo daždivé, sa zatiaľ nedá spoľahlivo predpovedať. Rozhodujúci bude vývoj atmosférickej cirkulácie počas najbližších mesiacov. Jedným z prejavov klimatickej zmeny je podľa odborníka nerovnomerné rozloženie zrážok. Kým niektoré oblasti zasiahnu intenzívne búrky a prívalové dažde, inde môže pretrvávať dlhodobý nedostatok vlahy.
Slovensko pritom vstupuje do leta citlivé na dlhšie obdobia bez plošných zrážok. Mimoriadne sucho z apríla ani májové dažde úplne nevykompenzovali.
Minulý rok zaznamenali meteorológovia rekordne nízke júnové úhrny zrážok vo viacerých regiónoch. V Rimavskej Sobote spadlo len 6,8 milimetra zrážok, v Dudinciach 8,4 milimetra a v Michalovciach 8,1 milimetra, čo boli najnižšie hodnoty za celé desaťročia meraní.
Extrémne prejavy počasia sa objavujú po celom Slovensku
Podľa Petra Kajabu dnes už prakticky neexistuje región Slovenska, ktorý by sa vyhol rekordným prejavom počasia. Minuloročné leto prinieslo rekordy naprieč celou krajinou.
Na juhu Slovenska teploty miestami prekročili 38 stupňov Celzia, zatiaľ čo na Lomnickom štíte namerali rekordnú minimálnu teplotu mínus 8,4 stupňa Celzia. Rekordné hodnoty sa pritom neobjavujú len na juhu krajiny, ale čoraz častejšie aj v severnejších a horských oblastiach.
Tropické dni a noci pribúdajú aj na severe Slovenska
Otepľovanie sa prejavuje aj v oblastiach, kde boli horúčavy v minulosti zriedkavé. „Kým v rokoch 1958 až 1987 Oravská Lesná nemala ani jeden tropický deň, od roku 1997 sa vyskytujú takmer v každom roku,“ uviedol odborník.
Počet dní s teplotou nad 30 stupňov rastie aj v ďalších severnejších oblastiach Slovenska vrátane Popradu či Bardejova. Pribúda aj počet tropických nocí, počas ktorých teplota neklesne pod 20 stupňov Celzia.
V Bratislave na Kolibe zaznamenali v roku 2024 až 27 tropických nocí, pričom v minulosti ich bývalo najviac sedem za rok. Slovensko už zároveň zaznamenalo aj teploty nad 40 stupňov Celzia vrátane národného rekordu 40,3 stupňa z roku 2007.
Klimatická zmena prináša viac extrémov
Charakter slovenských liet sa za posledné desaťročia výrazne zmenil. Okrem rastúcich teplôt je typické aj častejšie striedanie extrémov. „Nie je to tak, že by celé leto bolo stále teplo alebo naopak chladno. Máme obdobie, keď je veľmi teplo, a potom príde nepríjemné ochladenie. To je práve typické pre klimatickú zmenu, ktorú zažívame, že ideme akoby z extrému do extrému,“ vysvetlil Peter Kajaba.
Podľa neho sa tento trend začal výraznejšie prejavovať už v 90. rokoch minulého storočia. Posledné vyslovene chladné leto zažilo Slovensko v roku 1996. Rast priemerných teplôt potvrdzujú aj merania. V Poprade bol jún 2025 druhý najteplejší od začiatku meraní v roku 1951. Podobné rekordne teplé mesiace zaznamenali v posledných rokoch aj Bratislava či Košice.
Horúčavy zasiahnu aj zdravie a ekonomiku
Extrémne horúčavy podľa odborníka nepredstavujú problém len pre prírodu, ale aj pre ľudí.„Vysoké teploty a s nimi spojený teplotný stres budú zvyšovať zdravotné riziká pre obyvateľov,“ upozornil Peter Kajaba.
Podľa neho budú mať vlny horúčav, dlhotrvajúce suchá, silné búrky či prívalové dažde čoraz väčší vplyv aj na poľnohospodárstvo a ekonomiku. Práve častejší výskyt takýchto extrémov je podľa klimatológa jedným z prejavov meniacej sa klímy, ktorý Slovensko zažíva už niekoľko desaťročí.
