Na Slovensku budú platiť najvyššie výstrahy pred teplom.
Klimatológ Jozef Pecho na Facebooku avizoval, že podľa modelov ECMWF (European Centre for Medium-Range Weather Forecasts) sa vyvrcholenie vlny tepla očakáva ešte pred koncom tohto mesiaca. Modely naznačujú atakovanie 40-stupňovej hranice na juhozápadnom Slovensku. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) už na sobotu 28. júna vydal výstrahu 3. stupňa pred vysokými teplotami, ktoré by v najteplejších oblastiach mali vystúpiť až na 38 °C.
Extrémna vlna horúčav, ktorá v týchto dňoch trápi väčšinu európskeho kontinentu, predstavuje záťaž nielen pre ľudí, ale aj pre životné prostredie. Máme sa pripraviť na to, že budú 40-stupňové teploty štandardom? Na to sme sa spýtali klimatológa Petra Kajabu.
Búrky prídu už čoskoro
Podľa klimatológa SHMÚ Petra Kajabu sa v najbližších dňoch silné búrky neočakávajú, pretože vzduch je príliš prehriaty a suchý. Od extrémneho downburstu, ktorý v nedeľu večer zasiahol Bratislavu, si tak nateraz oddýchneme. To sa však zmení už o pár dní. „Situácia sa môže zmeniť v nedeľu večer alebo v pondelok popoludní, keď začne do našej oblasti prúdiť vlhší vzduch. Tým pádom sa môžu vyskytovať silnejšie búrky,“ uviedol.
Niektoré modely naznačujú, že by na Slovensku mohlo počas víkendu padnúť 40 °C. Pravdepodobnosť, že sa tak stane, je podľa Kajabu až 90 %. „Vzduch je čoraz viac prehriaty, máme najkratšie noci v roku. Riziko výskytu 40-stupňovej teploty vzduchu je v nedeľu alebo v pondelok popoludní veľmi vysoké,“ hovorí klimatológ.
Zabrať nám dávajú aj tropické noci
Klimatológa v týchto dňoch najviac znepokojuje výskyt tropických nocí: „Na bratislavskej Kolibe sme zaznamenali už siedmu tropickú noc za sebou. Znepokojuje ma, že minimálne teploty neklesajú tak, ako by mali.“ Do hry vstupujú aj dlhé obdobia sucha, ktoré ešte väčšmi znásobuje vysoký výpar. Podľa Kajabu stačí pár dní horúceho počasia na to, aby sa pôdne sucho ešte viac prehĺbilo.
Zaťažená doprava aj energetika
Horúčavy do značnej miery ovplyvňujú aj dopravu a energetickú sieť. Kajaba upozorňuje najmä na rozhorúčené povrchy ciest a chodníkov, ktoré môžu pocitovú teplotu hlavne v mestách ešte zvýšiť. Rovnako tak dostáva zabrať aj energetická sieť.
Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) tvorilo chladenie budov, predovšetkým pomocou klimatizačných jednotiek a ventilátorov, približne sedem percent celosvetovej spotreby elektrickej energie už v roku 2022. Agentúra upozorňuje, že rekordné horúčavy zvyšujú dopyt po elektrine, čo môže viesť k vyšším emisiám skleníkových plynov, ak je elektrina vyrábaná z fosílnych palív. Tie následne ešte viac prispievajú k otepľovaniu klímy.
Počas prvej vlny horúčav v lete 2025 zaznamenalo Francúzsko večernú spotrebu elektriny približne o štvrtinu vyššiu, než je pre toto obdobie bežné. Stalo sa tak napriek tomu, že klimatizáciu vlastní podstatne menej domácností než v mnohých iných krajinách.
Kde spotreba rastie najviac
Analýza portálu Compare the Market porovnala údaje z 85 krajín, ktoré spolu predstavujú približne 90 percent svetovej spotreby elektriny. Výskumníci sledovali rozdiel medzi spotrebou počas najteplejších desiatich percent mesiacov a obdobím s bežnými teplotami.
Najvýraznejší nárast zaznamenalo Grécko, kde spotreba elektriny počas extrémnych horúčav vzrastá v priemere o 38,6 percenta. Nasledujú Čierna Hora (22,5 %), Turecko (21,9 %), Chorvátsko (17,8 %), Taliansko (14,2 %) a Španielsko (8,9 %).
Kajaba však upozorňuje aj na ďalší fakt v spojitosti s chladením. „Vysoký dopyt po vode na chladenie majú najmä jadrové elektrárne. Ak nebude dostatok zrážok, energetický priemysel sa môže ocitnúť vo vážnych problémoch,“ hovorí klimatológ.
Nedostatok vody
Vodári upozorňujú aj na mimoriadne vysokú spotrebu pitnej vody na Záhorí, ktorú ešte zhoršujú pretrvávajúce horúčavy a sucho. Najviac sa situácia dotýka obcí, ako Borský Mikuláš, Lakšárska Nová Ves, Studienka, Plavecké Podhradie, Borinka a Buková, ktoré sú závislé od prameňov.
Ich výdatnosť klesá, zatiaľ čo odber vody rastie. V niektorých lokalitách tak môže dôjsť k poklesu hladiny vo vodojemoch a pri pokračujúcej vysokej spotrebe aj k problémom so zásobovaním.
Bratislavská vodárenská spoločnosť preto vyzýva obyvateľov, aby pitnú vodu z verejného vodovodu využívali predovšetkým na bežné potreby domácností. Odporúčajú obmedziť napúšťanie bazénov a víriviek, polievanie záhrad, umývanie áut či ďalšie činnosti s vysokou spotrebou vody, aby sa predišlo potrebe zavádzať ďalšie regulačné opatrenia alebo núdzové zásobovanie cisternami. K obmedzeniu prístupu k vode už musela pristúpiť napríklad obec Čab v okrese Nitra, kde úrady pravidelne od 21:00 do 5:30 vypínajú dodávky vody.
Hrozia aj výpadky elektriny
Ak spotreba elektriny prekročí možnosti výroby alebo prenosovej sústavy, môže dôjsť k poklesu frekvencie v sieti, čo v krajnom prípade vedie až k rozsiahlym výpadkom elektriny, uvádza TASR.
Porovnanie údajov z posledných piatich rokov ukázalo, že spomedzi sledovaných európskych štátov eviduje najdlhší priemerný čas výpadkov Maďarsko (takmer tri hodiny ročne). Nasleduje Slovinsko s približne 2,2 hodinami a Grécko s 1,6 hodinami.
Aj kratšie výpadky však môžu spôsobiť značné ekonomické škody. Najvyššie odhadované ročné náklady domácností zaznamenalo Taliansko, kde sa pohybujú okolo 155 miliónov eur. Tesne za ním nasleduje Poľsko s viac ako 152 miliónmi eur. Do odhadov sú započítané napríklad škody spôsobené pokazenými potravinami, výpadkami internetu, nefunkčným chladením či vykurovaním alebo ďalšie komplikácie spojené s prerušením dodávky elektriny.
Nový štandard?
Všetko nasvedčuje tomu, že na podobné vlny horúčav si v budúcnosti budeme musieť zvyknúť. Klimatológ Kajaba dáva pritom do pozornosti známy jav El Niño. „Predpokladáme, že budúci rok bude ešte horúcejší ako tento, pretože na prelome rokov 2026 a 2027 bude pravdepodobne El Niño vrcholiť. Budúci rok preto môže atakovať rekordne teplý rok 2024, ktorý môže byť prekonaný,“ varuje odborník.
