Vzťah medzi predsedom vlády Robertom Ficom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom prešiel kompletným vývojovým cyklom.
Keď Maroša Žilinku v decembri 2020 zvolili v Národnej rade do čela Generálnej prokuratúry SR, v hlasovaní získal podporu väčšiny vtedajšej koalície (najmä Sme rodina a SaS). Podporila ho aj vtedajšia opozícia na čele so Smerom-SD.
2021-2022: Éra paragrafu 363
Vzťah so Smerom sa zmenil najmä v rokoch 2021 a 2022. Žilinka vtedy čelil masívnej kritike zo strany vládnej koalície Eduarda Hegera za využívanie kontroverzného Paragrafu 363, uvádza Pravda.
Keď generálna prokuratúra zrušila obvinenia v kľúčových kauzách – od bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského až po samotného Roberta Fica a Roberta Kaliňáka v kauze Súmrak –, Fico si generálneho prokurátora verejne zastával. Označoval ho za nezávislého odborníka, ktorý čelí politickým tlakom.
2022: Cesta do Moskvy a obhajoba Smerom-SD
V januári 2022 navštívil Žilinka Moskvu, kde uzatvoril dvojročný plán bilaterálnej spolupráce s jeho ruským kolegom Igorom Krasnovom, ktorý sa nachádza na sankčnom zozname EÚ. Podľa oficiálnych vyhlásení slovenskej prokuratúry sa vtedy predstavitelia zhodli, že uzatvorenie dohodnutého programu nie je len formálnym gestom, ale položil základ pre vyváženú a praktickú odbornú súčinnosť.
Žilinka spolu so svojím prvým námestníkom Jozefom Kanderom zároveň prijali pozvanie na oslavy 300. výročia založenia ruskej prokuratúry. Ako pripomína Denník N, táto inštitúcia sa pritom prihlásila aj ku svojej stalinistickej minulosti, počas ktorej niesla priamu zodpovednosť za zavlečenie viac ako siedmich tisícov československých občanov do sovietskych gulagov, kde mnohí z nich zahynuli. Robert Fico a Smer-SD sa vtedy Žilinku zastali ako „nezávislého“ generálneho prokurátora.
2023: Návrat Smeru a zrušenie ÚŠP
Zásadný zlom v dynamike nastal po parlamentných voľbách v septembri 2023 a následnom formovaní štvrtej vlády Roberta Fica. Vládna koalícia pristúpila k rýchlemu zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Zmena politickej mapy priniesla aj nové očakávania vládnych špičiek smerom k Žilinkovmu úradu.
Koalícia očakávala razantnejšie a rýchlejšie vyvodzovanie zodpovednosti voči predstaviteľom bývalých vlád z rokov 2020 až 2023. Maroš Žilinka však verejne odmietol plniť nepriame politické zadania. Vzťahy medzi úradom vlády a generálnou prokuratúrou začali postupne chladnúť, pričom zo strany predstaviteľov Smeru silnela kritika za údajné „pomalé tempo“ spravodlivosti.
2025: Schválenie doživotnej renty
Vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS v marci 2025 schválila zavedenie doživotnej renty pre generálneho prokurátora vo výške presahujúcej 5-tisíc eur mesačne. Nárok na tento príspevok vzniká aj v prípade predčasného ukončenia funkčného obdobia, čo znamená, že by sa vzťahoval aj na Maroša Žilinku pri prípadnom skoršom odchode z úradu. Legislatívnu zmenu z dielne Smeru podporilo 77 poslancov. Proti bol iba Roman Michelko z SNS, pripomína Denník N.
2026: Výzva na odstúpenie
8. septembra premiér Fico spolu s viacerými predstaviteľmi Smeru Žilinku vyzval, aby odstúpil zo svojej pozície. Vývoj na prokuratúre je podľa Fica ovplyvnený tým, že Žilinka je nominantom súčasnej opozície. Uviedol to na utorkovej tlačovej konferencii. Žilinku však v skutočnosti nominovala Slovenská advokátska komora a Sme rodina, podporu mu pritom vyjadrili aj čelní predstavitelia Smeru-SD.
„Žilinka by mal z funkcie odstúpiť pre zlyhania a nespôsobilosť plniť úlohy generálneho prokurátora. Zotrvávaním vo svojej funkcii bude vytvárať podmienky na prípravu a schválenie rozsiahlej reformy rezortu prokuratúry,“ povedal Fico. Smer si je podľa neho vedomý, že právna úprava im neumožňuje pristúpiť k jeho odvolaniu.
Žilinka v reakcii na tlačovej konferencii vyhlásil, že sa odstúpiť nechystá. Tento krok označil za frontálny útok na právny štát a pokračovanie neúspešných snáh o politické a mocenské podmanenie si Generálnej prokuratúry SR. Podľa jeho slov za výzvami na jeho rezignáciu stoja politickí aktéri, ktorí majú osobný či mocenský záujem na vybavovaní vybraných trestných vecí a presadzujú vlastnú predstavu o spravodlivosti, s ktorou sa on sám nikdy nestotožní.
