Situáciu však už preventívne sledujú aj v USA a okolité štáty sprísňujú kontroly na hraniciach.
Dramatická situácia sa začala odvíjať v momente, keď v okresnej nemocnici v meste Šelechov skončila nakazená zamestnankyňa výskumného ústavu pre boj s morom. Žena sa len nedávno vrátila zo služobnej cesty v Burjatsku pri mongolských hraniciach, kde sa nedávno po desiatich rokoch objavilo ohnisko moru.
Úrady reagovali bleskovo – nemocnicu uzavreli do prísnej karantény a do izolácie poslali až 189 ľudí, ktorí s vedkyňou prišli do kontaktu. Hoci všetci doteraz testovaní ľudia mali negatívne výsledky a sú bez príznakov, medzi miestnymi sa okamžite rozhorela panika.
Kremeľ odmieta únik, USA zostávajú v strehu
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov musel na oficiálnom brífingu fámy o vypuknutí morovej epidémie osobne vyvracať. Tvrdí, že ide len o nepodložené špekulácie, a vyzýva ľudí, aby verili výhradne štátnemu zdravotníckemu úradu Rospotrebnadzor. Podľa neho má hospitalizovaná vedkyňa len zápal pľúc neznámeho pôvodu a situácia je plne pod kontrolou.
Správy o možnej nákaze z ruského laboratória však napriek tomu zaregistrovali aj vo Washingtone. Americký minister zahraničia Marco Rubio potvrdil, že USA síce neprepadajú panike, no situáciu pozorne monitorujú. Obavy z prípadného šírenia už prinútili Kazachstan, Kirgizsko aj Uzbekistan k tomu, aby preventívne sprísnili hygienické a karanténne kontroly na hraničných priechodoch.
Prečo straší svet pľúcny mor?
Dôvodom, prečo aj nepotvrdená správa vyvoláva taký poplach, je samotná povaha tohto ochorenia. Mor spôsobuje baktéria Yersinia pestis, a kým bežný bubonický mor prenášajú najmä blchy z hlodavcov, jeho pľúcna forma sa šíri nebezpečne ľahko – kvapôčkovou infekciou z človeka na človeka. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) platí, že ak pacient nedostane cielené antibiotiká do 24 hodín od nákazy, úmrtnosť dosahuje nekompromisných 100 percent.
