Vláda Roberta Fica po týždňoch ostrej kritiky prehodnotila svoj postoj k deportovaným ukrajinským deťom.
Ešte v priebehu septembra vyvolalo rozhodnutie slovenskej diplomacie búrlivé reakcie domácej opozície aj zahraničných partnerov. Slovensko bolo totiž vôbec jediným členským štátom Európskej únie, ktorý odmietol pripojiť svoj podpis pod medzinárodnú výzvu apelujúcu na okamžité navrátenie detských obetí vojny do ich vlasti, uvádza Denník N.
Vládni predstavitelia vtedy svoje rozhodnutie zľahčovali a odôvodňovali tým, že Slovensko jednoducho nie je formálnym členom danej koalície, a preto sa k výzve nepridalo. K zásadnému prehodnoteniu pozície došlo až po októbrovom summite lídrov v Bruseli, kde Európska rada jednoznačne odsúdila nezákonné nútené deportácie a vyzvala na okamžitý a bezpodmienečný návrat všetkých ukrajinských detí a civilistov.
V koalícii chýba už len Maďarsko
K oficiálnemu vstupu Slovenska do medzinárodného zoskupenia sa vyjadril minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár, ktorý uviedol, že deti patria medzi najzraniteľnejšie obete vojny a ich ochrana musí byť spoločnou prioritou. Šéf diplomacie zároveň doplnil, že pripojením sa ku koalícii Slovensko priamo nadväzuje na svoju dlhodobú pomoc ukrajinským deťom, ktorú realizuje priamo na Ukrajine, ale aj na domácom území.
Samotná Medzinárodná koalícia za návrat ukrajinských detí vznikla vo februári 2024 a jej hlavnými lídrami sú Kanada spolu s Ukrajinou. Po pristúpení Slovenska združuje platforma už 53 členov vrátane celej Európskej únie, Rady Európy či Parlamentného zhromaždenia OBSE. Paradoxom zostáva, že jediným štátom spomedzi európskej dvadsaťsedmičky, ktorý zatiaľ do koalície nevstúpil, je susedné Maďarsko. To sa však na rozdiel od pôvodného slovenského postoja k septembrovej medzinárodnej výzve bez váhania pripojilo.
