Výsledky nedávnych komunálnych volieb v Kežmarku nemusia byť konečné.
V žalobe požaduje podrobné preskúmanie priebehu celého hlasovacieho dňa aj spôsobu, akým komisie sčítavali jednotlivé hlasy.
K podaniu žaloby ho podľa vlastných slov dohnali najmä bezprostredné reakcie miestnych obyvateľov. Ako uviedol Ferenčák, po voľbách sa naňho obrátilo množstvo Kežmarčanov s otázkami hraničiacimi so zákonnosťou, a preto sa po porade s tímom právnikov rozhodol obrátiť na Najvyšší správny súd, aby nielen preveril regulárnosť volieb, ale dal občanom aj jasné a záväzné odpovede.
34-ročný územný chaos pripravil ľudí o hlas v meste
Zásadným bodom celej žaloby je podozrenie z hrubého porušenia volebného a ústavného práva Kežmarčanov, ktorí žijú na sídlisku Juh. Táto lokalita je už 34 rokov predmetom ostrých územných naťahovačiek medzi mestom Kežmarok a priľahlou obcou Ľubica. Hoci kežmarská radnica ešte v auguste oznámila, že Okresný úrad Kežmarok vrátil katastrálnu hranicu do pôvodného stavu a pozemky opäť pripadli mestu, administratívny proces sa nedotiahol do konca.
Časť tamojších rezidentov si totiž v krátkom čase nestihla vybaviť zmenu trvalého pobytu na úradoch, a tak v štátnych registroch formálne figurovali ako občania Ľubice. Počas volebného dňa ich preto kežmarské okrskové komisie odmietli pustiť k volebným urnám a odkázali ich na volebnú miestnosť v susednej obci. Ferenčák argumentuje, že títo ľudia reálne žijú v Kežmarku a mali mať právo rozhodovať o samospráve svojho mesta.
Či boli voľby v dôsledku tohto administratívneho chaosu neplatné a či sa bude musieť hlasovanie v Kežmarku zopakovať, rozhodne Najvyšší správny súd, ktorý má na vynesenie verdiktu zákonnú lehotu 90 dní.
