4 roky po teroristickom útoku pred bratislavskou Teplárňou sa nálady v slovenskej spoločnosti výrazne zmenili.
4 roky od vraždy Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča na Zámockej ulici a po troch rokoch vládnutia kabinetu Smeru, Hlasu a SNS sa postoj verejnosti k menšinám posunul smerom k väčšej uzavretosti.
Z októbrového prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N vyplýva, že zavedenie registrovaných partnerstiev aktuálne schvaľuje 42,4 percenta obyvateľov, čo je o vyše šesť percentuálnych bodov menej než v októbri 2022. Proti nim sa dnes stavia 46,7 percenta opýtaných, pričom z 23,3 na 31,8 percenta vyskočil podiel ľudí, ktorí ich odmietajú rozhodne.
Podľa analytika agentúry Juraja Szeghyho názory výrazne ovplyvňuje vek a politické zázemie. Kým mladší ľudia sú otvorenejší, po štyridsaťpäťke už prevláda nesúhlas a výrazná priepasť je aj medzi voličmi koalície a opozície.
Spoločenskú klímu v posledných rokoch formovali opakované verbálne výpady vládnych predstaviteľov či politikov Republiky voči kvír ľuďom, novela ústavy zo septembra 2025 zakotvujúca výlučne biologické pohlavie, ako aj odmietanie rozsudku Súdneho dvora EÚ o uznávaní zahraničných sobášov párov rovnakého pohlavia.
Podpora manželstiev a adopcií je stále nízka
Pri otázkach manželstiev a adopcií zostávajú postoje Slovákov takmer nezmenené – obe možnosti dlhodobo podporuje približne 31 percent populácie a väčšinovú podporu majú iba vo vekovej kategórii od 25 do 34 rokov. Najväčší skok však nastal pri vnímaní politickej kultúry.
Výzvu, aby politici ukončili útoky na LGBTI+ menšinu, dnes podporuje 56,3 percenta ľudí, zatiaľ čo tesne po tragédii v Teplárni to bolo až 69,3 percenta. S tým, že by sa politici mali krotiť, dnes nesúhlasí už viac než štvrtina opýtaných (26,6 percenta), najmä z radov voličov Smeru, Republiky a ĽSNS.
