Oficiálne zamietavé stanovisko podpísané priamo ministrom vníma ako neprípustný politický zásah do nezávislého úradného konania.
Rozhodnutie Ministerstva vnútra SR neodobriť zápis manželstiev osôb rovnakého pohlavia uzavretých v zahraničí vyhrotilo spory medzi dotknutými občanmi a štátnymi orgánmi. Medzi tými, ktorým prišla zamietavá odpoveď priamo z rezortu vnútra, sú aj Marián a Ondrej, ktorí tvoria pár 16 rokov.
Vzali sa v októbri 2023 v rakúskom Hainburgu a v júli tohto roka požiadali o zápis na matrike. Odpoveď im však, podobne ako v prípade manželstva Ivana Novotného a Metoda Špačeka, neprišla v stanovenej lehote 90 dní.
List od ministra Šutaja Eštoka
„Odpoveď sme síce dostali, no s právnikmi nateraz riešime, či spĺňa potrebné štandardy a či sa voči nej dá odvolať. Podľa právneho systému by totiž mala rozhodnúť matrika ako orgán verejnej moci. Nám však neodpovedal matričný úrad, ale list poslal priamo minister vnútra. Ústavný právnik Ján Mazák tvrdí, že odvolanie je možné,“ hovorí Marián.
Doručený list z ministerstva vnútra síce pripúšťa nadradenosť európskej legislatívy, no minister sa odvoláva na limity domácich zákonov. Pre dotknutý pár to pôsobí skôr ako politický verdikt než ako štandardné úradné rozhodnutie.
„Zároveň sa v tom liste priznávajú, že si uvedomujú nadradenosť práva EÚ aj rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva nad našou legislatívou. Minister však tvrdí, že svojím rozhodnutím nemôže prekročiť rámec právnych opatrení. Pôsobí to ako politické rozhodnutie nasmerované voči konkrétnemu občanovi,“ opisuje obsah odpovede Marián.
Súdnou cestou až do Štrasburgu
Cesta k medzinárodným orgánom však vedie cez domáce inštitúcie. Aby sa dvojica mohla obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva, musí najprv absolvovať celý právny proces na Slovensku. Po konzultáciách s právnikmi sa tak pripravujú na prvý krok na domácich súdoch.
„Ak sa človek chce obrátiť na európske inštitúcie, musí najprv vyčerpať všetky právne možnosti vo svojej krajine. V prvej fáze sa preto musíme obrátiť na slovenské súdy. Nateraz to vyzerá na správnu žalobu na Najvyšší správny súd. Ak vyčerpáme všetky možnosti na Slovensku, určite sa obrátime aj na medzinárodné inštitúcie,“ vysvetľuje postup.
Nejde o peniaze, ale o pocit rovnocennosti
Na otázku, prečo im na oficiálnom uznaní zväzku tak záleží, odpovedá najmä ľudským a emocionálnym rozmerom. Odmieta, že by išlo o praktické či finančné výhody – prvoradá je preňho dôstojnosť a rovnocennosť.
„Ľudia sa ma často pýtajú, na čo mi manželstvo je. Stále dúfam, že ľudia sa neberú len pre peniaze, dedičstvo či úľavy na daniach, ale preto, že chcú k sebe patriť. Chcem zažiť ten pocit, že sme naozaj občanmi prvej kategórie, a nie druhej. Išli sme do toho pre pocit rovnocennosti, a ak to tak niekto cíti, určite mu odporúčam, aby do toho išiel tiež,“ hovorí Kukelka.
Zmena je podľa neho nezastaviteľná
Dôležitým rozmerom celého boja je aj vytvorenie tlaku na zmenu legislatívy. Ak budú úrady čeliť len jednotlivým prípadom, pre politikov bude jednoduchšie tému ignorovať.
„Musíme politikom ukázať, že sme tu. Keď požiadajú o zápis tri páry, majú argument, že pre pár ľudí to robiť nebudú. Ak ministerstvo zavalíme žiadosťami, pochopia, že tento problém jednoducho musia riešiť. Nie je to otázka 'či', ale 'kedy'. Vidíme to v Rakúsku, posuny nastávajú v Poľsku aj v Maďarsku. Je to nezastaviteľný proces, na konci ktorého budeme mať rovnocenné práva aj my. V tomto som veľký optimista,“ uzatvára.
