Pomoc je nastavená plošne, viac by však pomohli adresné riešenia.
Slovensko musí zmeniť systém pomoci s platením plynu a elektriny, upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly zameranej na mimoriadne energetické opatrenia štátu v rokoch 2018 až 2022.
Momentálne je štátom nastavená takzvaná plošná pomoc, ktorá pomáha každému Slovákovi rovnako bez ohľadu na jeho socioekonomické zázemie. NKÚ upozorňuje vládu, že by mala nastaviť pravidlá adresnej pomoci s cenami energií počas nepredvídaných situácií. Takisto jej odkazuje, že by sa mala zamerať na najzraniteľnejšie skupiny a nastaviť aj časové obmedzenia.
Plošná pomoc stojí štát enormne veľa peňazí
Slovensko sa počas energetickej krízy rozhodlo pre celoplošné kompenzácie a Ministerstvo hospodárstva (MH) SR vyplatilo do konca minulého roka na kompenzáciách nárastu cien elektrickej energie a plynu v rokoch 2022 a 2023 sumu vo výške takmer 2,7 miliardy eur.
Najviac prostriedkov, približne 1,24 miliardy eur, ministerstvo použilo na kompenzácie cien plynu v domácnostiach. Podľa NKÚ boli takto široko nastavené kompenzačné opatrenia neefektívne a nehospodárne.
Enormná záťaž pre verejný rozpočet
„Nejde pritom o konečný účet za kompenzačnú pomoc, keďže krízová regulácia v energetike pokračuje aj tento rok a jej ukončenie legislatíva vôbec neupravuje. Kompenzácie pomohli, ale už je čas zamyslieť sa nad ich pokračovaním,“ upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
Kompenzačné opatrenia síce pomohli občanom aj podnikateľom, no nie je možné a únosné uplatňovať ich v takom širokom rozsahu a navyše dlhodobo. „Ide o enormnú záťaž pre verejný rozpočet, ktorú v konečnom dôsledku budeme musieť zaplatiť my všetci. Každý z nás bude musieť v konečnom dôsledku to, čo dostal, nakoniec splatiť násobne drahšie. Jednoducho aktuálne už neinvestujeme do rozvoja, len nepremyslene míňame na pomoc, ktorá nespĺňa kritériá efektívnosti,“ dodal Ivančo.
Pozitívne, naopak, hodnotí NKÚ systém dvojitej kontroly vyplácania kompenzácií prostredníctvom skutočných nákladov a potvrdením od audítora alebo znalca, zavedený rezortom hospodárstva. „Zavedený mechanizmus hodnotíme ako príklad dobrej praxe, ktorý zvýšil hospodárnosť pri vyplácaní kompenzácií,“ uviedol Ivančo.
