Odstupné je jedným z najdôležitejších finančných nárokov zamestnanca pri skončení pracovného pomeru. Mnohí zamestnanci si myslia, že pri výpovedi vždy dostanú peniaze navyše — realita je však iná.
V tomto článku vám jednoducho a prehľadne vysvetlíme, kedy vzniká nárok na odstupné alebo odchodné, v akej minimálnej výške a v ktorých prípadoch zamestnancovi tento nárok nevzniká.
Odchodné sa nerovná odstupné
Hoci sa tieto pojmy často zamieňajú, odstupné a odchodné majú úplne iný účel.
- Odstupné je finančná kompenzácia pri strate zamestnania z dôvodov na strane zamestnávateľa (napríklad organizačné zmeny alebo nadbytočnosť).
- Odchodné patrí zamestnancovi pri odchode do dôchodku a jeho cieľom je oceniť dlhoročnú prácu zamestnanca u konkrétneho zamestnávateľa.
Dobrou správou je, že tieto dva nároky sa navzájom nevylučujú – v určitých prípadoch môže zamestnanec získať aj odstupné, aj odchodné.
Nárok na odchodné vzniká vtedy, keď zamestnancovi prvýkrát vznikne nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, pričom pri invalidnom dôchodku musí ísť o pokles schopnosti pracovať o viac ako 70 %.
Zákon stanovuje minimálnu výšku odchodného najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Kedy vzniká nárok na odstupné
Základné pravidlo: odstupné nevzniká automaticky pri každom ukončení pracovnej zmluvy.
1) Výpoveď zo strany zamestnávateľa
Zamestnanec má nárok na odstupné, ak pracovný pomer skončí výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov ako sú:
- Organizačné zmeny – napr. zrušenie pracovného miesta, zmeny technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov.
- Nadbytočnosť – zamestnanec sa stane nadbytočným pre zmenu v rozdelení práce alebo zníženie stavu.
- Zdravotné dôvody – zamestnanec stratil podľa lekárskeho posudku dlhodobo schopnosť vykonávať prácu.
Takýto nárok vzniká len pri výpovedi od zamestnávateľa, nie pri okamžitom skončení pomeru z dôvodov porušenia pracovnej disciplíny (napr. hrubé porušenie povinností).
Dohoda o ukončení pracovného pomeru
Odstupné môže zamestnancovi patriť aj vtedy, ak sa so zamestnávateľom dohodne na skončení pracovného pomeru, a to z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené pri výpovedi.
Rozdiel je však v tom, že pri dohode zákon stanovuje vyššie minimálne sumy odstupného, čo býva často dôvodom, prečo zamestnanci s dohodou súhlasia.
Minimálne výšky odstupného podľa dĺžky pracovného pomeru
Základné pravidlo je: čím dlhšie zamestnanec pracoval u zamestnávateľa, tým vyššie odstupné mu patrí.
1) Pri výpovedi zo strany zamestnávateľa
| Dĺžka pracovného pomeru | Minimálne odstupné |
| menej než 2 roky | žiadny nárok |
| 2 – 5 rokov | 1× priemerný mesačný zárobok |
| 5 – 10 rokov | 2× priemerný mesačný zárobok |
| 10 – 20 rokov | 3× priemerný mesačný zárobok |
| 20+ rokov | 4× priemerný mesačný zárobok |
2) Pri ukončení dohodou
| Dĺžka pracovného pomeru | Minimálne odstupné |
| menej než 2 roky | 1× priemerný mesačný zárobok |
| 2 – 5 rokov | 2× priemerný mesačný zárobok |
| 5 – 10 rokov | 3× priemerný mesačný zárobok |
| 10 – 20 rokov | 4× priemerný mesačný zárobok |
| 20+ rokov | 5× priemerný mesačný zárobok |
Priemerný mesačný zárobok sa určuje podľa pravidiel Zákonníka práce z predchádzajúceho obdobia (spravidla 3 mesiace) a zahŕňa priemerný hrubý zárobok zamestnanca.
Príklad:
Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien, konkrétne zrušenia pracovného miesta.
Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa 8 rokov a jeho priemerný mesačný zárobok bol 1 500 eur.
Keďže pracovný pomer bol skončený dohodou a pracovný pomer trval viac ako 5 rokov, ale menej ako 10 rokov, vzniká zamestnancovi nárok na odstupné vo výške najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Zamestnávateľ je teda povinný vyplatiť zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru odstupné vo výške najmenej 4 500 eur (v hrubom). Vyššie odstupné by bolo možné dohodnúť len na základe dohody zmluvných strán alebo ak by to vyplývalo z kolektívnej zmluvy či vnútorného predpisu zamestnávateľa.
Ďalšie dôležité pravidlá
1) Nárok sa premlčuje
Ak si zamestnanec neuplatní nárok na odstupné, tento sa zvyčajne premlčuje do troch rokov. Preto je dôležité podať žiadosť včas.
2) Odstupné aj odchodné sa zdaňuje
Oba nároky sa berú ako bežný príjem zo zamestnania, podobne ako mzda.
To znamená, že sa z nich platí daň z príjmu a zároveň sa z nich odvádzajú zdravotné aj sociálne odvody, a to na strane zamestnanca aj zamestnávateľa.
Výnimkou je odchodné policajtov a vojakov – z tohto príjmu sa síce platí daň, ale odvody sa z neho neplatia.
3) Kolektívne zmluvy a interné predpisy
Zamestnávateľ môže poskytovať odstupné aj nad rámec zákona – napríklad v kolektívnej zmluve alebo v interných predpisoch. Zákonné minimá však nemožno znižovať. Preto je potrebné byť riadne oboznámený s pracovnou aj kolektívnou zmluvou.
4) Špeciálne prípady
V prípade, že zamestnanec nemôže pracovať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo riziko takejto choroby, zákon stanovuje ešte vyššie odstupné (minimálne 10× priemerný zárobok).
Odstupné ani odchodné nie sú automatickým bonusom pri odchode zo zamestnania. Vznikajú len pri splnení zákonných podmienok a ich výška závisí najmä od dôvodu skončenia pracovného pomeru a dĺžky zamestnania.
Ak poznáte svoje práva a viete, na čo máte nárok, môžete sa vyhnúť zbytočným stratám aj nepríjemným sporom.
