Zvýšenie dane z nehnuteľnosti nemusí automaticky viesť k vyšším cenám za bývanie.
Zvýšenie dane z nehnuteľností nemusí automaticky viesť k vyšším cenám na realitnom trhu. Práve naopak, s vyššou daňou budú rásť aj náklady vlastníkov, čo potlačí ceny nehnuteľností smerom nadol. Takýto presun ekonomickej záťaže z práce na majetok by ekonomiku na Slovensku brzdil menej, informuje NBS.
Ako môžeme vidieť v zahraničí, vyššia daň z nehnuteľností by mohla bývanie zlacniť. To však nie je jediný faktor, ktorý ovplyvňuje dostupnosť nehnuteľností. Veľmi významnú úlohu v tom zohráva aj ponuka, regulácia výstavby, úrokové sadzby či demografický vývoj. NBS upozorňuje, že prvkom, na ktorý sa často zabúda, je nastavenie dane z nehnuteľností.
Nižšia cena nehnuteľností síce znamená jednoduchšiu kúpu, ale náklady spojené s bývaním sú o niečo vyššie. Vyššia daň z nehnuteľností často súvisí s lacnejším bývaním. Istým spôsobom funguje ako hypotéka. Celková cena bývania zostáva rovnaká, mení sa len jej rozloženie v čase. To pomáha mladým s nižšími úsporami, zatiaľ čo starších motivuje k efektivite.
Vyššia daň motivuje seniorov vymeniť priveľké domy za menšie. Uvoľnené kapacity tak môžu využiť mladé rodiny, čo ozdravuje trh a vedie k lepšiemu využitiu bytového fondu.
Zároveň sa menia aj motivácie pri investičných nehnuteľnostiach. Vyššie priebežné náklady znižujú atraktivitu nevyužívaného bytu len ako investície a môžu vlastníkov motivovať k jeho prenájmu alebo predaju, čím sa zvyšuje ponuka bývania na trhu. Daň je pritom možné nastaviť tak, aby zbytočne nezvyšovala nájomné, napríklad umožnením jej odpočtu z dane z príjmov z prenájmu.
Čo ukazujú skúsenosti zo zahraničia
Príklady z USA a Číny potvrdzujú, že vyššie zdanenie spravidla znižuje ceny nehnuteľností a uľahčuje kúpu bývania mladým. Vo Švédsku sa však ukázalo, že zmeny daní môžu ovplyvniť len najdrahší segment trhu, nie celý bytový fond.
Vyššie dane z nehnuteľností tlmia špekulácie, znižujú cenové výkyvy a súvisia s mladšou štruktúrou obyvateľstva. Trh reaguje citlivejšie na zdanenie príjmov z prenájmu než na samotné vlastníctvo. Čistý efekt dane však nie je priamočiary, pretože ovplyvňuje disponibilný príjem a rozhodovanie o investíciách, čo môže dopyt ovplyvniť rôznymi smermi.
Vyššia daň z nehnuteľností nezvyšuje len výdavky majiteľov, ale zlepšuje celkovú dostupnosť bývania. Slovensko patrí ku krajinám s vysokým zdanením práce a nízkym zdanením majetku. Ekonomická literatúra preto odporúča presun daňového zaťaženia z práce na majetok, čo menej brzdí ekonomický rast a motiváciu pracovať.
