Daňový poradca pre Refresher vysvetlil, na čo mladí najčastejšie zabúdajú a prečo tak zbytočne prichádzajú o stovky eur.
Mladí ľudia často neprichádzajú o peniaze preto, že by málo zarábali, ale preto, že nepoznajú základné pravidlá. Chyby robia pri brigádach, živnosti, investovaní aj privyrábaní si cez sociálne siete. Na mnohé povinnosti pritom prídu až vtedy, keď im príde výzva z finančnej správy alebo musia podať daňové priznanie.
Túto tému pre Refresher vysvetlil daňový poradca a výkonný riaditeľ spoločnosti Accace Slovensko Peter Pašek.
- Kedy ti štát môže vrátiť peniaze a prečo o ne musíš požiadať sám.
- Aké chyby robia študenti pri brigádach a prečo zbytočne platia odvody.
- Prečo môže jediný mesiac pri investovaní rozhodnúť o stovkách eur.
- Na čo freelanceri a influenceri často zabúdajú a aké povinnosti im vznikajú.
- Aké výdavky si mladí živnostníci neuplatňujú, hoci by im mohli výrazne znížiť dane.
Mnohí si nepýtajú späť peniaze, na ktoré majú nárok
Podľa odborníka veľa mladých vôbec netuší, že ak počas roka pracovali len krátko alebo mali nižší príjem, môže im vzniknúť preplatok na dani. Ten však štát automaticky nevráti.
Pre rok 2026 zároveň platí, že ak človek zarobí menej ako 2 983,37 eur zdaniteľných príjmov, nemusí platiť daň. Ak mu však počas roka zamestnávateľ strhával preddavky, musí si ich vypýtať späť cez daňové priznanie alebo ročné zúčtovanie. „Kto to neurobí, dobrovoľne nechá svoje peniaze ležať na účte štátu,“ upozorňuje Peter Pašek.
Mladí podľa neho často nepoznajú ani nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá v roku 2026 predstavuje 5 966,73 eur ročne. Tá sa pritom vzťahuje najmä na príjmy zo zamestnania alebo podnikania.
Študenti často zbytočne platia odvody
Veľké chyby robia mladí aj pri brigádach. Študenti si často neuplatňujú odvodovú odpočítateľnú položku pri dohode o brigádnickej práci študentov, hoci si vďaka nej môžu znížiť odvody až do výšky 200 eur mesačne.
Podľa odborníka veľa mladých nevie ani to, že ako poistenci štátu pri brigádach spravidla neplatia zdravotné odvody, čo robí tento typ práce pri nižších príjmoch veľmi výhodným.
Freelanceri často netušia, že im vznikajú nové povinnosti
Pri živnosti a freelancingu je problém ešte výraznejší. Peter Pašek upozorňuje, že veľa začínajúcich SZČO si neuvedomuje existenciu takzvaného mikroodvodu. Ten v roku 2026 predstavuje 131,34 eura mesačne a štandardne sa platí bez ohľadu na výšku príjmu. Od 1. júla 2026 však začne platiť výnimka pre živnostníkov s najnižšími príjmami. SZČO s ročným príjmom do 2 876,90 eura za rok 2025 a do 2 983,37 eura za rok 2026 mikroodvod platiť nebudú.
Častou chybou je podľa neho aj spolupráca so zahraničnými klientmi bez potrebnej registrácie. Ak freelancer poskytuje služby firme z iného členského štátu Európskej únie, môže mu vzniknúť povinnosť registrácie podľa paragrafu 7a zákona o DPH, a to ešte pred dodaním služby. „O tej väčšina mladých freelancerov nevie,“ hovorí odborník.
Takáto registrácia síce neznamená, že sa človek stáva klasickým platiteľom DPH, prináša mu však nové administratívne povinnosti vrátane podávania súhrnných výkazov.
Mladí často zabúdajú aj na elektronickú komunikáciu s úradmi
Podľa Petra Pašeka robia mladí chyby aj pri samotnom podávaní daňového priznania. Veľa začínajúcich živnostníkov si totiž neuvedomuje, že s finančnou správou musia komunikovať výlučne elektronicky.
Ak podnikateľ podá priznanie papierovo, úrad ho môže považovať za nepodané. Problémom býva aj to, že si mladí ľudia včas neaktivujú elektronickú schránku alebo nevedia, ako systém funguje. „Výsledkom je zbytočné omeškanie a riziko sankcie za niečo, čo je čisto administratívny krok,“ vysvetľuje odborník.
Jediný mesiac môže rozhodnúť o stovkách eur
Veľa mladých podľa odborníka zbytočne platí vyššie dane aj pri investovaní. Najčastejšou chybou je predčasný predaj ETF alebo akcií. Pri verejne obchodovaných cenných papieroch totiž platí, že ak ich človek drží viac ako jeden rok, zisk z predaja je oslobodený od dane. Ak ich však predá skôr, zisk sa zdaňuje a vstupuje aj do zdravotných odvodov.
„Kto predá napríklad po jedenástich mesiacoch, pripraví sa o oslobodenie úplne,“ vysvetľuje Pašek. „Jediný mesiac trpezlivosti pritom mohol znamenať nulu.“ Odborník zároveň upozorňuje aj na obchodovanie s CFD kontraktmi. Pri nich podľa neho neexistuje žiadny časový test a výnosy sa zdaňujú vždy progresívnymi sadzbami.
Mladí živnostníci si často neuplatňujú výdavky
Podľa Petra Pašeka si veľa mladých živnostníkov neuplatňuje ani výdavky, ktoré by im mohli výrazne znížiť dane. Najčastejšie ide o stravné, internet, telefón alebo náklady na odborné vzdelávanie.
Mnohí podľa neho zároveň nevedia, že ak sú celý rok platiteľmi DPH, nemôžu si uplatniť paušálne výdavky a musia si evidovať reálne náklady. Často si však neodkladajú doklady, a zbytočne tak prichádzajú o peniaze.
Finančná správa sa viac zameriava na influencerov
Problémy majú podľa odborníka aj ľudia, ktorí si začnú privyrábať cez sociálne siete. Veľa influencerov si totiž neuvedomuje, že aj barterová spolupráca je zdaniteľným príjmom.
Ak influencer dostane za propagáciu napríklad telefón, oblečenie alebo hradený pobyt, musí ich zdaniť podľa trhovej hodnoty. Takéto príjmy sa zároveň započítavajú do hranice, od ktorej vzniká povinnosť podať daňové priznanie. Pre rok 2026 ide o príjmy nad 2 983,37 eur. „Darovaný telefón či hradený pobyt sú teda rovnako zdaniteľné ako honorár v hotovosti,“ upozorňuje odborník.
Finančná správa podľa neho zároveň porovnáva reklamné výdavky firiem s príjmami, ktoré priznávajú influenceri. Najlepšou ochranou je preto dôsledná evidencia všetkých príjmov vrátane barterových spoluprác.
Najväčšou chybou je riešiť dane až spätne
Podľa odborníka robia mladí často chybu v tom, že dane a odvody začnú riešiť až vtedy, keď už spravili finančné rozhodnutie alebo vznikol problém. „Najväčšie straty totiž nevznikajú zo zlého obchodu, ale z konania v nevedomosti, ktoré sa už nedá vrátiť späť,“ uzatvára Pašek.
