Impulzívne investovanie môže viesť k strate peňazí.
Rozhranie obľúbenej investičnej aplikácie svieti nazeleno, cena bitcoinu alebo populárnej akcie trhá historické rekordy a tvoj feed na sociálnych médiách sa plní príspevkami o rýchlom zbohatnutí. Pre tisíce mladých ľudí je podobný scenár dokonale známy.
V tejto chvíli však málokto premýšľa nad hĺbkovou analýzou firmy, finančnými výkazmi či trhovým cyklom. Do popredia sa dostáva dobre známy psychologický mechanizmus FOMO (Fear of Missing Out), teda strach z toho, že niečo zmeškáme. V tomto prípade investičnú príležitosť.
Podstatou problému nie sú samotné aktíva či pohyby na trhu, ale spôsob, ako k nemu pristupujeme. Ak je hlavným motívom investície obava, že všetci okolo bohatnú a my zostávame pozadu, nejde o investovanie, ale o hazard poháňaný emóciami.
Ako presne vzniká tento nákupný ošiaľ v našej hlave? Kde sa robia najdrahšie chyby a aký systém si nastaviť, aby sme emóciám nedovolili riadiť náš bankový účet? Na tieto otázky sme sa pýtali finančného analytika Patrika Kindla z Finaxu a psychologičky Nadi Dudovej z platformy ksebe.
Si FOMO investor aj ty?
Typickým znakom FOMO investora je podľa Kindla to, že nevie, kedy odísť. Nakupuje bez plánu a nemá stanovenú žiadnu „exit stratégiu“. Keď investícia rastie, chamtivosť prevezme velenie.
„Keď investícia rastie, investor má tendenciu neustále posúvať svoje ciele vyššie a vyššie. Výsledkom často býva, že papierový zisk sa po otočení trendu rýchlo vyparí,“ varuje finančník. Liekom je stanoviť si pravidlá hry – hranice maximálnej straty (stop-loss) aj požadovaného zisku (take-profit) – ešte pred samotným nákupom, kým máme čistú hlavu nezahmlenú investičnou eufóriou.
Cítime, že nie sme dosť dobrí
Neustále porovnávanie sa s okolím si však vyberá svoju daň. „Pocit, že niekde inde sa neustále deje niečo lepšie, nás môže odpájať od schopnosti prežívať spokojnosť s tým, čo máme práve teraz,“ vysvetľuje psychologička Naďa Dudová.
Upozorňuje tiež na dôležitý fakt, že na sieťach sa neporovnávame s realitou, ale len s jej starostlivo vybranou a zidealizovanou verziou. To v nás postupne buduje pocit nedostatočnosti a utkvelú predstavu, že by sme mali byť produktívnejší a mať toho viac, aby sme boli „dosť dobrí“.
Keď sa tento sociálny tlak preklopí do sveta investícií a kryptomien, objekt našej túžby sa zmení. Symbolom úspechu už nie je len zážitok, ale predstava rýchleho finančného zisku. Vidieť rovesníkov, ako údajne zarábajú na burze, v nás vyvoláva nepríjemný pocit, že kým oni napredujú, my prešľapujeme na mieste.
„Peniaze navyše nepredstavujú iba peniaze – môžu symbolizovať bezpečie, slobodu, spoločenský status, úspech, ale aj schopnosť mať svoj život pod kontrolou,“ približuje psychologické pozadie odborníčka.
Impulzívne nákupy aktív tak často nie sú len racionálnou snahou zarobiť, ale skôr pokusom rýchlo sa zbaviť úzkosti. Človek si tak nekupuje len kryptomenu či akciu, ale nádej na svoje „úspešnejšie ja“.
„Keď človek nadobudne presvedčenie, že ani poctivá práca a šetrenie mu nemusia zabezpečiť vlastné bývanie či životnú stabilitu, môže prežívať frustráciu, bezmocnosť a stratu kontroly nad svojou budúcnosťou,“ vysvetľuje Dudová.
Nejde len o krypto, hype majú aj kartičky Pokémonov
Hoci sa FOMO v posledných rokoch pri financiách spája najmä s divokým svetom kryptomien, ide o zjednodušený pohľad. Tento psychologický vzorec správania nepozná hranice triedy aktív. Odborníci ho vnímajú naprieč celým trhom – od technologických akcií, cez zlato a nehnuteľnosti, až po zberateľské predmety.
„Vždy ide o ten istý psychologický mechanizmus. Ak sa niečo začne intenzívne medializovať ako výnimočná príležitosť, v ľuďoch sa rýchlo objaví pocit, že ak nenaskočia okamžite, premeškajú jedinečnú šancu,“ hovorí Kindl. FOMO tak nie je problémom konkrétnej investície, ale ľudskej psychiky, ktorá nedokáže odolať tlaku davu.
Skutočným a najbezpečnejším liekom na FOMO je však pasívne investovanie – napríklad do širokých ETF fondov kopírujúcich index S&P 500. Tu analytik uvádza príklad nedávneho vstupu spoločnosti SpaceX na burzu, kedy sa FOMO investori predbiehali v nákupoch a tlačili cenu do extrémov, po ktorých logicky prišla korekcia. Pasívny investor nemá dôvod panikáriť.
„Ak bude daná firma skutočne dlhodobo úspešná a dostatočne veľká, automaticky sa časom zaradí do hlavných akciových indexov. Tým pádom získa podiel na jej úspechu aj on, a to bez zbytočného stresu a časovania trhu.“
Ako odolať nutkaniu
Čo teda urobiť v momente, keď držíte prst nad tlačidlom „Kúpiť“ pri aktíve, ktoré za posledný týždeň vyletelo o 50 %? Odborník odporúča položiť si jednu zásadnú kontrolnú otázku: Prečo toto aktívum rastie?
„Viem pomenovať konkrétne dôvody? Prišli nové informácie, alebo len nasledujem dav a dúfam, že rast bude pokračovať?“ pýta sa expert. Ak na túto otázku nevieš racionálne odpovedať, mal by si okamžite cúvnuť. Ako totiž dodáva Kindl, najhoršie investičné rozhodnutia často nevznikajú z nedostatku informácií, ale z pocitu, že musíme konať okamžite.
