Najskôr prišiel projekt Kairos Planet, neskôr ďalšie kryptomeny a investičné komunity. Denisin bývalý partner veril, že sebe aj svojim blízkym otvára cestu k lepšiemu životu.
Sen jej bývalého partnera o rýchlom bohatstve sa však postupne zmenil na problém jeho blízkeho okolia. To, čo spočiatku vyzeralo ako životná príležitosť, napokon viacerým ľuďom prinieslo finančné straty.
Partner podľa nej nechcel nikoho vedome poškodiť. Veril, že ľuďom vo svojom okolí pomáha dostať sa k lepšej budúcnosti. Do projektov nevkladal iba vlastné peniaze. O ich výhodnosti presviedčal aj ľudí vo svojom okolí. „O väčšinu peňazí sme prišli,“ opisuje 34-ročná Denisa.
Podľa Martina Lindáka, analytika a ekonóma, ktorý stojí za instagramovým profilom Ekonómia ľudskou rečou, ľudí pri podobných projektoch často láka kombinácia luxusného životného štýlu, profesionálneho marketingu a ilúzie ľahko dosiahnuteľného úspechu. Práve tento tlak môže vytvoriť pocit, že človeku uniká životná príležitosť a musí konať okamžite.
- ako sa z projektu Kairos Planet stala strata pre celú rodinu,
- prečo ľudia dôverujú sľubom rýchleho zisku a profesionálnemu marketingu,
- ktoré varovné signály si treba overiť ešte pred odoslaním peňazí.
Začalo sa to projektom Kairos Planet
Prvou veľkou príležitosťou, ktorej Denisin partner uveril, bol projekt Kairos Planet. Firma sa prezentovala ako technologická platforma, cez ktorú mohli ľudia zarábať prenajímaním voľnej kapacity svojho počítačového disku.
Ako v roku 2016 informoval Trend, záujemcovia si najprv museli kúpiť licenciu. Jej cena sa pohybovala od 125 do 2 777 dolárov podľa veľkosti úložiska, ktoré používateľ sprístupnil. Počítač museli mať zapnutý desať hodín denne.
Kairos tvrdil, že vytvára globálnu sieť na bezpečné uchovávanie dát veľkých spoločností. Za prenájom miesta na disku sľuboval klientom ročný výnos až 250 % z ceny licencie.
Ďalšie provízie mohli členovia získať cez nábor nových ľudí. Práve tento mechanizmus zohral dôležitú úlohu aj v Denisinom príbehu. Jej partner projektu veril natoľko, že ho začal odporúčať ľuďom vo svojom okolí.
Pred projektom varovala aj inšpekcia
Pred praktikami Kairos Technologies varovala aj Slovenská obchodná inšpekcia. Upozornila, že tvrdenia firmy o ukladaní a ochrane dát nebolo možné preukázať, a spotrebiteľom odporučila, aby si kúpu licencie dôkladne zvážili.
Firma sídlila na londýnskej adrese zdieľanej so stovkami ďalších spoločností. Trend jej fungovanie prirovnal k Ponziho schéme a pyramídovej hre, keďže členov odmeňovala aj za privádzanie ďalších ľudí.
Denisa však svojho bývalého partnera neopisuje ako človeka, ktorý chcel blízkych vedome pripraviť o peniaze. Podľa nej projektu skutočne veril a bol presvedčený, že ostatným pomáha.
Profesionálny marketing vytvoril dojem dôveryhodnosti
Kairos podľa Denisy pôsobil presvedčivo. Projekt využíval profesionálne prezentácie, motivačné konferencie, videá a príbehy ľudí, ktorí tvrdili, že vďaka systému zbohatli.
Martin Lindák upozorňuje, že podobné projekty priťahujú ľudí najmä luxusným životným štýlom a ilúziou ľahko dosiahnuteľného úspechu.
„Mladí ľudia na sociálnych sieťach denne vidia ‚úspešných‘ rovesníkov, ktorí sa fotia s drahými autami, na luxusných dovolenkách a prezentujú život digitálnych nomádov,“ vysvetľuje. Podľa neho tak vzniká silný psychologický tlak a pocit, že ak človek neinvestuje rovnako ako oni, niečo mu uniká.
„Tento naleštený vizuál sa potom veľmi ľahko spojí s prirodzenou túžbou rýchlo zarobiť,“ hovorí Martin Lindák. Klasické finančné inštitúcie podľa neho pôsobia v porovnaní s podobnými projektmi nudne a konzervatívne, pretože nesľubujú rýchle ani mimoriadne vysoké výnosy.
Podobné projekty navyše často vytvárajú časový tlak. Tvrdia, že zostávajú posledné miesta, cena platí iba do polnoci alebo že ďalšia príležitosť už nepríde.
„Mladý človek potom koná v emočnom napätí a bez premyslenia,“ upozorňuje Martin Lindák. Za nebezpečné považuje aj predstavu, že trading alebo investovanie zvládne každý z pláže s telefónom v ruke za pätnásť minút denne.
Po Kairose prišli ďalšie pokusy
Keď sa podľa Denisy nábor nových členov spomalil, systém sa začal rúcať. Sľubované peniaze neprichádzali a mnohí ľudia o svoje vklady prišli.
Jej partner však ani po tejto skúsenosti nestratil vieru v rýchle zbohatnutie. „Namiesto opatrnosti nasledovali ďalšie ‚investičné príležitosti‘ – projekty spojené s kryptomenami, ktoré sa neskôr ukázali ako bezcenné alebo vôbec neexistovali. Vznikali nové skupiny, komunity a platformy s dokonalým marketingom, profesionálnymi videami a veľkými sľubmi o finančnej slobode. V skutočnosti však za mnohými z nich nestál reálny produkt ani skutočná hodnota.“
Partner do nich opäť vložil peniaze a znovu oslovil ľudí vo svojom okolí. Veril, že ďalší projekt už prinesie očakávaný úspech.
Martin Lindák upozorňuje na konkrétne projekty
Medzi rizikovými príkladmi spomína medializované prípady Crypto Cartel/Seif Finance či AXE Capital. Pri podobných projektoch odporúča spozornieť najmä pri agresívnom telemarketingu, nejasnom firemnom pozadí, sľuboch stabilných výnosov a prezentovaní investovania ako jednoduchej cesty k bohatstvu.
Varuje aj pred niektorými forexovými kurzmi a MLM schémami, ktoré cielia na ľudí hľadajúcich jednoduchý vedľajší príjem.
„Predávajú im myšlienku, že stačí len pár hodín denne a zarobíte stovky eur,“ opisuje Martin Lindák. Výsledkom však podľa neho často býva najmä predaj produktov, kurzov alebo nábor ďalších členov.
Varovné signály, ktoré netreba ignorovať
Martin Lindák odporúča pred odoslaním peňazí preveriť najmä tieto veci:
- Licenciu a reguláciu: Skontroluj, či subjekt figuruje v registri Národnej banky Slovenska a či má oprávnenie poskytovať finančné služby. Pri kryptoaktívach si treba overiť aj príslušnú európsku licenciu.
- Sídlo a vlastníkov: Varovným signálom je firma registrovaná cez schránkové spoločnosti v daňových rajoch alebo web bez jasných mien vlastníkov a vedenia.
- Finančné výsledky firmy: Pri slovenskej či českej spoločnosti si pozri Obchodný register, FinStat a účtovné závierky. Ak sa niekto prezentuje ako úspešný mentor, no jeho firma nemá tržby ani zisky, niečo nesedí.
- Právne dokumenty na webe: Stránka by mala jasne uvádzať konkrétnu firmu, sídlo, obchodné podmienky a pravidlá ochrany osobných údajov.
- Spôsob predaja: Spozorni pri garantovaných ziskoch, agresívnom telemarketingu a vetách typu „investuj 500 eur a uvidíš“.
- Nezávislé skúsenosti: Recenzie hľadaj aj mimo profilu propagátora, napríklad na spotrebiteľských portáloch či diskusných fórach.
Najväčšia strata nebola iba finančná
Denisa prišla o vlastné úspory. Finančná strata však nebola jediným následkom. Podobné situácie môžu narušiť vzťahy medzi ľuďmi, ktorí si predtým verili.
Človek, ktorý projekt odporučil, môže cítiť vinu, zatiaľ čo jeho blízki hnev a sklamanie. V tomto prípade sa vysnívaná finančná sloboda zmenila na roky splácania dlhov.
Po strate treba konať rýchlo
Ak už človek peniaze poslal a začne mať podozrenie, že sa nechal nachytať, nemal by situáciu zachraňovať ďalšou platbou.
„V prvom rade treba konať rýchlo a racionálne,“ hovorí Martin Lindák. Odporúča okamžite zastaviť všetky ďalšie prevody, pravidelné platby a predplatné. Následne treba kontaktovať banku, ktorá môže v niektorých prípadoch platbu zastaviť alebo pomôcť s jej vymáhaním.
Človek by si mal uchovať potvrdenia o platbách, zmluvy, screenshoty a mená osôb, s ktorými komunikoval. Potom sa môže obrátiť na políciu. „Samozrejme, nezmazal by som ani komunikáciu so spoločnosťou či s osobou, aby som neprišiel o dôkazy,“ hovorí Martin Lindák.
Denisa dnes svoj príbeh vníma ako varovanie, že profesionálny marketing a silná komunita automaticky dokazujú hodnotu projektu. „Keď niečo znie až príliš dobre na to, aby to bola pravda, veľmi často to pravda naozaj nie je,“ uzatvára.
