Slovensko bude v roku 2026 patriť k najslabšie rastúcim ekonomikám strednej Európy.
Slovensko sa v najnovšom Indexe prosperity posunulo oproti minulému roku o jedno miesto vyššie na 23. priečku spomedzi 27 krajín Európskej únie. Za nami sú krajiny: Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Napriek miernemu zlepšeniu krajina ostáva stále v spodnej časti rebríčka a v porovnaní s vyspelejšími štátmi EÚ naďalej zaostáva najmä vo výkonnosti ekonomiky.
Slovensko bude v roku 2026 patriť k najslabšie rastúcim ekonomikám strednej Európy, vyplýva zo štvrtého vydania Indexu prosperity, ktorý vo štvrtok predstavila Slovenská sporiteľňa (SLSP).
„Situácia domácností sa trochu zlepšila v tom, že ich výdavky na bývanie voči disponibilnému príjmu sa vyvíjali oproti iným krajinám trochu lepšie. Je to dané tým, že úrokové sadzby z hypotekárnych úverov v minulom roku klesli, zároveň ceny energií pre väčšinu ľudí boli zastropované,“ priblížila dôvody mierneho zlepšenia SR v Indexe prosperity hlavná ekonómka SLSP Mária Valachyová.
Táto situácia sa podľa odborníčky zrejme v tomto roku zmení, pretože úrokové sadzby išli znovu hore a Európska centrálna banka ich pravdepodobne zvýši. Ceny energií sa takisto nedajú stropovať navždy. „Výdavky domácností pôjdu zrejme hore,“ uviedla. Nízke postavenie SR v rebríčku súvisí s tým, že Slovensko je ekonomicky oproti západným štátom stále chudobnejšie.
„Zhoršila sa nám aj konkurencieschopnosť. Dane sme zvýšili možno až príliš, dane z príjmov firiem sú vysoké,“ upozornila Valachyová s tým, že sa zvýšili aj dane fyzických osôb a nepomohla ani transakčná daň. Priveľké daňové zaťaženie podľa nej konkurencieschopnosti nepomáha.
Odporučila zvýšiť výdavky na výskum a vývoj, vzdelávanie, viac využívať umelú inteligenciu a digitalizáciu, ako aj viac sa integrovať s Európou, ťažiť z výhod členstva v EÚ vrátane lepšieho využívania eurofondov a zlepšenia podnikateľského prostredia. „Mali by sme nabrať odvahu na zvrátenie krokov, ktoré ekonomike nesvedčia, ako sú napríklad privysoké dane a znížiť ich. Treba sa nám lepšie pripraviť aj na možnosť hybridnej vojenskej hrozby,“ poukázala Valachyová.
