Ešte citlivejšie sú rôzne aplikácie na sledovanie, ktoré si možno ani neuvedomuješ: appky v služobnom mobile, ktoré zaznamenávajú polohu počas pracovnej doby, dochádzkové systémy s lokalizáciou, softvér v počítači, ktorý meria čas strávený v konkrétnych programoch alebo na webových stránkach, či nástroje, čo v pravidelných intervaloch robia screenshoty obrazovky.
Z právneho pohľadu tu platí jednoduché pravidlo: šéf má právo vedieť, či robíš svoju prácu a či neohrozuješ firmu, ale nemá právo bezhranične mapovať každý tvoj krok – sledovať môže len to, čo je nevyhnutné na konkrétny, jasne vysvetlený účel, a ty o tom musíš vedieť vopred.
AI nástroje a algoritmy. Môže o tvojej práci rozhodovať umelá inteligencia?
Čoraz viac firiem využíva umelú inteligenciu alebo algoritmy na hodnotenie výkonnosti zamestnancov. Ak by však výsledok takéhoto hodnotenia mal zásadný dosah – napríklad by viedol k výpovedi, nepredĺženiu pracovnej zmluvy alebo inému významnému rozhodnutiu – zamestnávateľ sa nemôže spoliehať výlučne na rozhodnutie algoritmu.
GDPR dáva zamestnancom právo, aby takéto rozhodnutie posúdil aj človek. Zamestnanec má zároveň právo vyjadriť svoj názor, rozhodnutie napadnúť a požiadať o vysvetlenie, ako k nemu firma dospela. Aj Ústavný súd SR upozornil, že používanie algoritmov pri rozhodovaní o ľuďoch musí mať jasné pravidlá a nesmie fungovať ako nekontrolovateľná „čierna skrinka“.
