Práve v týchto číslach však podľa Hanzela vzniká zásadný paradox. Nastavené limity sú totiž natoľko veľkorysé, že stanovenú hranicu bez problémov splní aj rodina s mesačným príjmom okolo 7 000 eur. Namiesto cielenej podpory pre sociálne najzraniteľnejšie skupiny tak štát v praxi dotuje energie širokým masám vrátane domácností s výrazne nadpriemernými zárobkami.
Úľava vo výške jednej kávy
Rovnako problematická je aj samotná výška štátnej kompenzácie. Ak domácnosť prejde sitom podmienok, získa zľavu vo výške 34 eur za každú megawatthodinu (MWh) ročne.
Pri priemernej ročnej spotrebe bežnej slovenskej rodiny, ktorá sa pohybuje na úrovni 2 500 kWh, dosiahne celková ročná pomoc približne 70 eur. Rozpočítané na drobné to vychádza na necelých päť eur mesačne. V dobe, kedy rodinné rozpočty čelia tlaku z drahších potravín, tankovania a ďalších životných nákladov, je takáto úspora na účtoch len kvapkou v mori.
