Územný konflikt, ktorý pred viac ako štyrmi desaťročiami vyústil do krvavej vojny, je opäť na bode varu. Argentínsky prezident Javier Milei otvorene stupňuje nároky na britské Falklandské ostrovy a varuje pred rýchlymi krokmi.
Južný Atlantik zažíva najbúrlivejšie geopolitické napätie od roku 1982, keď sa Argentína neúspešne pokúsila ovládnuť súostrovie vojenskou silou. Konflikt vtedy pripravil o život vyše 900 ľudí a britské námorníctvo územie ubránilo. O štyridsaťštyri rokov neskôr sa spor vracia na stôl – no namiesto čistej politiky v ňom hlavnú úlohu hrajú astronomické peniaze, uvádza The Guardian.
Jadrom aktuálneho sporu je ropný projekt Sea Lion. V morských vodách okolo ostrovov, ktoré ležia zhruba 500 kilometrov od argentínskej pevniny, prebieha intenzívny prieskum mimoriadne bohatých ložísk čierneho zlata. Hodnota surovín pod morským dnom sa odhaduje na minimálne 22 miliárd dolárov. Samotná ťažba pod taktovkou britsko-izraelského konzorcia by sa mala rozbehnúť už v roku 2028.
Milei hrozí tvrdou reakciou, odvahu mu dodáva Trump
Buenos Aires označuje plánovanú ťažbu za drancovanie vlastného národného bohatstva a nelegálny akt. Argentínsky prezident Javier Milei vyhlásil, že sa jeho krajina nebude nečinne prizerať, a pohrozil, že záležitosť vezme do vlastných rúk a bude konať rýchlo.
Argentína zatiaľ vytiahla právne aj ekonomické zbrane. Iniciovala medzinárodné arbitrážne konanie podľa Dohovoru OSN o morskom práve, firmám zapojeným do prieskumu hrozí sankciami a dokonca vydala zatykače na ich popredných manažérov. Britská strana tento krok rázne odmieta a považuje ho za účelový, politicky motivovaný nátlak.
Podľa britského denníka The Guardian Mileiho sebavedomie navyše podporili aj vyjadrenia Donalda Trumpa. Bývalý americký prezident naznačil, že v prípade novej argentínskej ofenzívy by Washington neposkytol Londýnu spravodajskú a logistickú podporu tak, ako to v 80. rokoch urobil Ronald Reagan.
Britská armáda nacvičovala opätovné dobytie
Odpoveď Londýna nenechala na seba dlho čakať. Na prelome septembra a októbra prebehlo priamo na Falklandoch vojenské cvičenie s názvom Cape Upholder. Britskí vojaci počas manévrov necvičili iba pasívne odrazenie útoku, ale aj scenár opätovného dobytia ostrovov, postavený na reálnych taktických skúsenostiach z vojny v roku 1982. Hoci velenie tvrdí, že akcia bola naplánovaná v predstihu, jej načasovanie vyslalo Buenos Aires jasný signál.
Britský premiér Andy Burnham potvrdil neochvejný postoj vlády a vyhlásil, že urobí čokoľvek, čo bude potrebné, aby Falklandy zostali pod správou Spojeného kráľovstva. Poukázal pritom na historické referendum z roku 2013, v ktorom sa obyvatelia ostrovov vyjadrili drvivou väčšinou. Pri 92-percentnej volebnej účasti vtedy hlasovalo 99,8 percenta voličov za zotrvanie pod britskou správou.
Na bezpečnosť približne 3 500 stálych obyvateľov v súčasnosti dohliada miestna domobrana spolu so stálou britskou posádkou. Tú tvorí okolo 150 vojakov, štyri moderné stíhačky, vyspelý protilietadlový systém Sky Sabre a námorná hliadková loď triedy River.
