Najnovší medzinárodný prieskum GLOBSEC Trends 2026 priniesol prekvapivý pohľad na to, ako obyvatelia Slovenska premýšľajú o bezpečnosti a obrane.
Pohľady slovenskej verejnosti na bezpečnosť a obranu však v sebe ukrývajú výrazný rozpor. Vyplýva to z rozsiahleho prieskumu GLOBSEC Trends 2026: The Reality Check, ktorý v máji 2026 zrealizovala agentúra HarrisX na vzorke 13 730 ľudí v 14 krajinách sveta vrátane 1 010 respondentov na Slovensku. Dáta ukazujú, že kým posilňovanie armády na papieri Slováci schvaľujú, ochota osobne sa zapojiť do obrany krajiny výrazne zaostáva.
Povinnú vojenčinu chcú, v pripravenosť štátu neveria
Podľa zistení prieskumu GLOBSEC by návrat povinnej vojenskej služby uvítalo 60 percent opýtaných Slovákov. Keď však došlo na otázku, či by v prípade vojenského napadnutia išli krajinu osobne brániť, kladne odpovedalo iba 47 percent respondentov. Slovensko sa tak spolu s Nemeckom, kde bola ochota na rovnakej úrovni 47 percent, stalo jedinou krajinou v prieskume, v ktorej by sa do obrany štátu nezapojila ani polovica obyvateľov.
Zároveň platí, že menej ako pätina Slovákov považuje svoju krajinu za pripravenú zvládnuť vážnu krízu alebo vojenský konflikt. V rámci všetkých 14 skúmaných štátov išlo o najnižší nameraný podiel.
Európska armáda má zelenú, peniaze zo zdravotníctva nie
Napriek opatrnosti pri osobnom nasadení sa slovenská verejnosť prikláňa k užšej obrannej spolupráci v rámci Európy. 70 percent opýtaných chce, aby si Európska únia budovala vlastné obranné kapacity popri NATO, a približne dve tretiny súhlasia aj so vznikom spoločnej európskej armády. Viac ako štyri pätiny Slovákov tiež žiadajú, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, ak by USA obmedzili svoju vojenskú prítomnosť. O tom, že by to Európa dokázala bez výraznej americkej pomoci, je však presvedčená len zhruba polovica respondentov.
Navyšovanie rozpočtu na obranu podporuje menej než polovica Slovákov. Ak by si takéto investície vyžiadali škrty v zdravotníctve alebo sociálnych dávkach, podporila by ich už len približne tretina opýtaných.
Vlažný postoj k USA a pohľad na konflikt na Ukrajine
Prieskum GLOBSEC poukázal aj na odlišné vnímanie svetových veľmocí v porovnaní s inými európskymi štátmi. Spojené štáty označilo za kľúčového strategického partnera len 23 percent Slovákov, čo bol najnižší podiel spomedzi všetkých sledovaných krajín, zatiaľ čo Rusko takto vnímalo 38 percent opýtaných.
Slovensko je zároveň spolu s Bulharskom jedinou skúmanou európskou krajinou, kde väčšina ľudí – konkrétne 56 percent – víta sťahovanie amerických vojakov z Európy. Požiadavku USA, aby krajiny NATO dávali na obranu päť percent HDP, podporuje na Slovensku len tretina verejnosti.
Rozdiely sa ukázali aj pri pohľade na vojnu na Ukrajine. Kým v priemere všetkých 14 krajín považujú Rusko za bezpečnostnú hrozbu viac ako dve tretiny ľudí, na Slovensku je to približne polovica. Takmer dve tretiny Slovákov síce pripisujú hlavnú zodpovednosť za vojnu Rusku, no vyše polovica zároveň súhlasí s tvrdením, že inváziu ospravedlňoval údajný útlak ruskojazyčného obyvateľstva, a 44 percent si myslí, že konflikt vyprovokovali Európania a Američania.
Spolu s Maďarskom patrí Slovensko ku krajinám s najvyššou podporou ústupkov – až 69 percent respondentov by súhlasilo, aby sa Ukrajina v rámci mierovej dohody vzdala časti svojho územia, a takmer dve tretiny by podporili nákup ruských energií, ak by ich odmietnutie viedlo k vysokým cenám.
