Olympijské hry môžu prilákať aj tých, ktorí počas roka nemajú veľký záujem o sledovanie športových podujatí. To, čo vidia v televízii, si niektorí vyskúšajú aj doma.
Výkony športovcov inšpirujú väčšinu z nás a niekedy chceme zistiť, či to dokážeme aj my. Na rozdiel od profesionálnych športovcov však bežným ľuďom chýbajú stovky hodín strávených tréningom.
„Často sa stretávame s tým, že ľudia prichádzajú na fyzioterapiu po sledovaní olympijských hier a buď sa vrátia k športu, ktorému sa predtým venovali, alebo sa inšpirujú k niečomu novému a, bohužiaľ, sa pri tom zrania," povedal podľa The Guardian Matthew Harrison, hovorca Chartered Society of Physiotherapy.
Samozrejme, všetky športy predstavujú riziko zranenia, ale pri niektorých je o niečo vyššie. Napríklad pri akrobatických športoch hrozí riziko poranenia pohybového aparátu a hlavy. „Salto vzad je úžasná vec pre tých, ktorí sa mu venujú dlhé roky, ale ak je pre vás nové, môže byť nebezpečné,“ dodáva Harrison. „Pristátie na hlave nikdy nie je dobrá vec.“
Šport nie je len o rizikách
Nie vždy však ide o negatívny dopad. Popri tých, ktorí sa pri inšpirácii olympijskými hrami zrania, sú aj ľudia, ktorí dokážu odhadnúť svoje sily a začnú športovať s rozvahou a opatrnosťou. Doktor John Rogers, jeden z lekárov britského atletického tímu na hrách a člen Fakulty športovej a fyzikálnej medicíny, povedal, že zdravotné výhody cvičenia s nízkou a strednou intenzitou ďaleko prevyšujú riziká.
„Napríklad vplyv Mo Faraha, ktorý na olympijských hrách v rokoch 2012 a 2016 získal dvojité olympijské zlato v behu na 5 000 a 10 000 m, nepochybne prispel k tomu, že viac ako 150 000 detí a dospelých v celom Spojenom kráľovstve sa v sobotu ráno zúčastňuje na behu v parkoch,“ pripomenul.
