Z moderátora, ktorý kedysi spochybňoval anexiu Krymu, sa stal jeden z najhlasnejších obhajcov Kremľa
Vladimír Solovjov patrí medzi najvplyvnejšie, no zároveň najkontroverznejšie postavy ruského mediálneho priestoru. V súčasnosti je tvárou populárnej politickej talkshow „Večer s Vladimirom Solovjovom“ na štátnom kanáli Rossija 1, ktorý pravidelne sledujú milióny Rusov.
„Z moderátora, ktorý ešte v roku 2013 spochybňoval anexiu Krymu, sa po roku 2014 stal konzistentný propagátor kremelských naratívov a vojny,“ povedal pre Refresher bezpečnostný analytik Victor Breiner z Infosecurity.sk. Táto relácia sa tak stala arénou, kde moderátor a jeho hostia pravidelne vyjadrujú bezpodmienečnú podporu ruským geopolitickým cieľom a vedú ostré útoky proti Západu.
- Ako sa z niekdajšieho kritika Kremľa stal jeho najhlasnejší obhajca.
- Prečo Solovjov používa rétoriku plnú hrozieb, pomsty a jadrového zastrašovania.
- Aké sankcie proti nemu uvalila EÚ, Spojené kráľovstvo a USA.
- Čo o jeho vplyve hovorí bezpečnostný analytik Victor Breiner z Infosecurity.sk.
- Ako jeho relácia pomáha režimu udržiavať spoločnosť v stave permanentnej mobilizácie.
Z pedagóga v USA sa stal hlavný hlas ruskej propagandy
Solovjov pôvodne vyštudoval ekonómiu na moskovskej Národnej univerzite vedy a techniky MISIS a v 90. rokoch pôsobil ako pedagóg v Spojených štátoch, kde učil ekonómiu. Po návrate do Ruska sa etabloval v médiách ako moderátor a publicista, no s posilňovaním moci Vladimira Putina sa jeho kariéra preklopila smerom k štátnej propagande.
Podľa bezpečnostného analytika Victora Breinera ide o „modelový príklad toho, ako môže darebácky štát využívať štátne médiá na legitimizáciu politického násilia“. Breiner dodáva, že Solovjov „kombinuje strašenie jadrovou eskaláciou s náboženskou symbolikou a dehumanizáciou protivníka, čím normalizuje vojnovú každodennosť“.
Rétorika plná hrozieb, pomsty a zničenia
Ešte v roku 2013 Solovjov spochybňoval anexiu Krymu, no po roku 2014 sa stal jedným z najvernejších nositeľov kremelských naratívov o „denacifikácii Ukrajiny“ a „obrane ruskej identity“. Jeho relácia Večer s Vladimirom Solovjovom sa zmenila na arénu, kde moderátor a jeho hostia útočia na Západ, popierajú ukrajinskú suverenitu a ospravedlňujú vojenskú agresiu.
Breiner priblížil, že Solovjov je známy nenávistnou rétorikou plnou hrozieb a dehumanizácie, opakovane otvorene spochybňuje hranice európskych štátov a vyzýva na použitie jadrových zbraní. V januári 2023 vyhlásil, že Moskva by mala považovať „akýkoľvek vojenský cieľ“ vo Francúzsku, Poľsku a Británii za legitímny aj pre taktické jadrové údery, a o rok neskôr v priamom prenose teatrálne dodal, že by „pre istotu“ mala „jedna (jadrová raketa) spadnúť do Poľska“.
V jednom z vystúpení explicitne povedal: „Ak by Orešnik zasiahol Britániu – tie továrne, ktoré vyrábajú ukrajinské drony – alebo Škandináviu, kde je opäť nejaký ukrajinský závod... keďže ide o vojenskú výrobu, je to pre nás legitímny cieľ. Žiadne slová – musíme udrieť, a to tvrdo“. Jeho rétorika často prekračuje aj hranice osobných útokov, európskych politikov nazýva „európskymi sviniami“ a Ukrajincov hanlivo „Chocholmi“, pričom dodáva: „Vy chcete prímerie, ja chcem vašu smrť. Sme rozdielni. Preto si vy, európske svine, od nás zaslúžite jediné – pomstu“.
Attention, Europe!
— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) October 28, 2025
Russian propagandists:
"If Oreshnik hit Britain - those factories that produce Ukrainian drones - or Scandinavia, where, again, there’s a Ukrainian plant... If we declare outright that we don’t care on which territory that is located - since it’s declared a… pic.twitter.com/y3coRij0qG
Podľa bezpečnostného analytika je Solovjov „tvárou nového typu propagandistu, ktorý už neskrýva nenávisť, ale používa ju ako nástroj mobilizácie a zastrašovania“. Breiner upozorňuje, že práve takéto verejné vystúpenia, plné jadrových vyhrážok a dehumanizácie, posúvajú agresívne naratívy z okrajov politickej debaty do jej stredu a slúžia na udržiavanie strachu a polarizácie v spoločnosti.
Sankcie, vily a propaganda ako biznis
Za svoju úlohu v šírení štátnej propagandy sa Vladimír Solovjov ocitol na sankčných zoznamoch EÚ (23. februára 2022), Spojeného kráľovstva (15. marca 2022) aj amerického úradu OFAC (24. februára 2022). Sankcie zahŕňajú zmrazenie aktív a cestovné zákazy. Krátko po invázii talianske úrady zadržali jeho luxusné vily pri jazere Como v hodnote niekoľkých miliónov eur, pričom jedna z nich neskôr utrpela škody po požiari.
Popri pôsobení v štátnej televízii Rossija 1 si Solovjov buduje vplyv aj na online platformách, časť obsahu presunul na RuTube a Telegram (Solovjov LIVE), po tom, čo YouTube v roku 2022 zablokoval jeho kanál. Projekt EUvsDisinfo mu pripisuje takmer 200 hoaxov a zavádzajúcich tvrdení od roku 2015. Analýza Fordhamskej univerzity identifikovala šesť hlavných rámcov jeho relácie: „denacifikácia“, „genocída“, „Západ ako nepriateľ“, „slovanská jednota“, „oslobodenie ukrajinských území“ a „Rusko ako obeť sankcií“, vysvetlil Breiner.
Filozof David Livingstone Smith upozorňuje, že Solovjov často používa motívy „odčervovania“ a „očisty“, ktoré pripomínajú nacistickú propagandu. Na jeho nenávistný jazyk opakovane upozorňuje aj ruský nositeľ Nobelovej ceny za mier Dmitrij Muratov.
Propagandistická kotva režimu
Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA) si po prvom výročí invázie všimlo posun v Solovjovovej rétorike, od sebavedomých, víťazných tónov k opatrnejším, miestami až defenzívnym formuláciám. Ako pre Refresher uviedol bezpečnostný analytik Victor Breiner, „realita trojdňovej vojenskej operácie zasiahla aj Solovjovovo televízne štúdio“.
Relácia dnes slúži ako nejaká propagandistická kotva, ktorá pomáha režimu udržiavať spoločnosť v stave permanentnej mobilizácie. „V prostredí, kde štátne kanály zasahujú prakticky celé obyvateľstvo, sa médiá stávajú súčasťou vojensko-priemyselného komplexu,“ dodal pre Refresher.
Prečítaj si aj tieto články:
