Oproti susedom zaostávame vo viacerých oblastiach.
Slováci platia vyššie dane ako väčšina občanov susedných krajín, pričom ďalšie zvyšovanie daní zaostávanie Slovenska za okolitými štátmi ešte viac prehĺbi. Za vysoké dane však dostávajú obyvatelia SR slabé verejné služby. Problémom je napríklad nedokončená dopravná infraštruktúra, slabá ekonomika aj vzdelávací systém. Vyplýva to z analýzy verejných výdavkov Slovenska a susedných krajín ekonomického think-tanku MESA10.
„Poliaci a Maďari sa dnes vedia po diaľnici plynule dostať od západnej po východnú hranicu svojho štátu. Slovák sa po diaľnici nedostane ani len zo Žiliny do Ružomberka,“ uviedol ekonomický analytik Tomáš Meravý.
Situácia podľa neho nie je priaznivá ani v oblasti kvality vzdelávacieho systému. Slovenskí žiaci zaostávajú v testoch OECD (Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) za inými krajinami a slovenské univerzity sa v medzinárodných rebríčkoch umiestňujú nižšie ako univerzity v okolitých krajinách.
„V poslednom období zaznamenáva Slovensko enormný nárast sociálnych výdavkov. Od roku 2018 narástli o celé štyri percentá hrubého domáceho produktu. Napriek tomu na Slovensku rok čo rok rastie miera chudoby,“ priblížil analytik s tým, že peniaze nesmerujú tam, kde by mohli ľuďom pomôcť vymaniť sa z chudoby, ale slúžia ako nástroj kupovania si popularity vládnymi stranami. Štedrosť dôchodkového systému v SR prekračuje podľa neho reálne možnosti štátu.
Slovensko má slabú ekonomiku
Problémom je aj slabá ekonomika, z ktorej sú nízke platy, a z tých zase budú aj nízke dôchodky. Kým na Slovensku zarobí zamestnanec v priemere mesačne viac ako 1500 eur v hrubom, tak v Rumunsku už priemerná mesačná mzda prekročila hranicu 1800 eur. V Poľsku je priemerná mzda vyše 2000 eur, v Česku viac ako 1900 eur a v Maďarsku vyše 1700 eur mesačne.
„Sociálny populizmus v konečnom dôsledku škodí aj samotným dôchodcom tým, že vláda jednoducho zanedbala ekonomický rozvoj a sústreďovala sa na kupovanie si voličskej priazne. Slováci sú dnes v rámci regiónu chudobným príbuzným svojich susedov. Jediní, kto z tejto situácie profituje, sú ústavní činitelia, ktorí majú doslova luxusné platy, jednak v absolútnej výške, ale aj v pomere k priemernej mzde. Napríklad plat slovenského prezidenta prevyšujúci 18 000 eur mesačne je vyšší, než je plat francúzskeho prezidenta, je to 12-násobok priemernej mzdy, a to je najvyšší platový kvocient v EÚ,“ uzavrel Meravý.
Podobne sú na tom podľa neho aj poslanci Národnej rady SR, ktorí majú najvyšší platový kvocient, keďže zarábajú takmer päťnásobok priemernej mzdy na Slovensku, čo je najvyššia hodnota v celej EÚ. Predseda vlády s platom prevyšujúcim 12 000 eur mesačne sa pohybuje zase na úrovni osemnásobku priemernej mzdy, čo je druhý najvyšší kvocient v EÚ za maďarským premiérom.
Prečítaj si aj tieto články:
