Ministri vnútra EÚ dosiahli dohodu o novom systéme prerozdeľovania migrantov, ktorý má od roku 2026 uľahčiť tlak na najviac zaťažené krajiny.
Ministri vnútra členských štátov Európskej únie sa v pondelok v Bruseli dohodli na mechanizme povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl na rok 2026. Nový systém má uľahčiť situáciu najviac zaťaženým krajinám s vysokým počtom príchodov. Slovensko túto iniciatívu dlhodobo odmieta.
Návrh musia členské štáty po splnení procesných krokov schváliť kvalifikovanou väčšinou na ďalšom zasadnutí Rady. Pravdepodobne sa tak stane 16. decembra, najneskôr však do konca roka. Podľa nového systému by krajiny EÚ museli prijať stanovený počet migrantov, uhradiť finančný príspevok za každého neprijatého migranta alebo poskytnúť operatívnu a technickú podporu štátom najviac vystaveným migračnému tlaku. V roku 2026 kompetentní počítajú s premiestnením celkového počtu 21-tisíc migrantov.
Je na rozhodnutí každého členského štátu, aký typ solidárneho opatrenia prisľúbi, vrátane kombinácie rôznych opatrení. Nárok na prostriedky z Fondu solidarity EÚ by mali mať v dôsledku migračných tlakov Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko. Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko môžu požiadať o vyňatie z prispievania do fondu na najbližšie roky z dôvodu výrazného migračného tlaku v uplynulých piatich rokoch. Niektoré štáty vrátane Česka a Poľska to už urobili.
Slovensko opatrenia odmieta
Rokovania sú politicky citlivé, keďže vlády v celej Únii čelia tlaku na sprísnenie migračných opatrení. Slovensko na pondelkovom zasadnutí Rady EÚ zastupuje minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý v nedeľu avizoval odmietavý postoj Slovenska k navrhovaným opatreniam. „Odmietame nelegálnu migráciu, odmietame povinné relokácie, presadzujeme ochranu hraníc a trváme na suverénnom práve rozhodovať o tom, kto bude žiť na našom území,“ tvrdí Šutaj Eštok.
Systém solidarity je súčasťou širšieho balíka návrhov, o ktorých ministri diskutujú paralelne s iniciatívami na sprísnenie migračných pravidiel. Tie zahŕňajú vznik tzv. „návratových centier“ mimo územia EÚ pre odmietnutých žiadateľov o azyl, sprísnené sankcie pre migrantov odmietajúcich odchod a možnosť návratu osôb do tretích krajín, ktoré EÚ považuje za bezpečné.
Navrhovaný mechanizmus je súčasťou širšieho Paktu EÚ o migrácii a azyle, ktorý stanovuje záväzné pravidlá riadenia migrácie v rámci Únie a vytvára spoločný azylový systém. Pakt členské štáty prijali v roku 2024, proti hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Účinnosť nadobudne 12. júna 2026. Ministri v pondelok prijali svoju pozíciu k dvom legislatívnym návrhom, ktoré majú urýchliť a zefektívniť azylové konania pre žiadateľov, ktorí nemajú nárok na ochranu v EÚ. Ide o nariadenia týkajúce sa bezpečnosti tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu. Schválením pozície Rady EÚ sa otvára priestor na rokovania s Európskym parlamentom o konečnej podobe nariadení.
