Kratší čas môže znamenať aj dlhšiu dovolenku.
Skracovanie pracovného času na Slovensku by malo byť postupné, najmä cez kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg. Mal by ho doplniť vhodný legislatívny rámec a pilotné projekty podporované štátom. Navrhuje to publikácia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR, ktorú v októbri pripravil ekonomický analytik KOZ SR Ján Košč.
Technologický pokrok, automatizácia a rozvoj umelej inteligencie vytvárajú priestor na to, aby ekonomika vyprodukovala rovnaké množstvo hodnôt s menším objemom ľudskej práce. Samotný rast produktivity však automaticky neznamená kratší pracovný čas. Jeho výsledky sa môžu prejaviť aj vo vyššej produkcii a spotrebe, v raste miezd či ziskov namiesto väčšieho množstva voľného času.
Analýza uvádza, že v zahraničí sa osvedčili rôzne modely. Na Islande sa po experimentoch so skracovaním pracovného času postupne znížil počet skutočne odpracovaných hodín. V Nemecku sa kratší pracovný čas presadzuje predovšetkým prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Skúsenosti z pilotných projektov v rôznych krajinách zároveň ukazujú, že produktivitu je možné zachovať alebo zvýšiť a súčasne zlepšiť pracovné podmienky.
Publikácia upozorňuje aj na riziká. Ak sa nezmení objem pracovných úloh, ale iba čas na ich vykonanie, kratší pracovný čas môže viesť k intenzívnejšiemu pracovnému tempu, väčšiemu psychickému tlaku a prísnejšej kontrole zamestnancov. V niektorých odvetviach, najmä v zdravotníctve, sociálnych službách, školstve či priemysle, si jeho zavedenie vyžaduje náročnejšiu organizačnú prípravu a môže priniesť vyššie náklady.
KOZ SR preto zdôrazňuje, že treba skúšať rôzne modely, vyhodnocovať ich výsledky a až potom ich rozširovať. Skracovanie pracovného času pritom nemusí znamenať iba štvordňový pracovný týždeň. Môže ísť aj o kratší pracovný deň, viac voľných dní, menej nadčasov alebo dlhšiu dovolenku. Cieľom je postupne premieňať časť rastu produktivity na väčší objem voľného času pre zamestnancov.