Ako funguje problematika dedičstva na Slovensku a aké sú práva a povinnosti dedičov, dôležité lehoty a výnimky? Odpovedáme v tomto článku.
Keď zomrie blízka osoba – rodič, partner či iný príbuzný –, väčšina ľudí si ako prvé predstaví pozostalý majetok: byt, auto alebo úspory na účte. Dedičstvo však v skutočnosti nie je len o tom, čo získame, ale aj o tom, čo môžeme zdediť navyše.
Súčasťou dedičstva totiž môžu byť dlhy a záväzky zosnulého, ale aj otázky darov, ktoré zosnulý rozdal ešte počas života. Práve kombinácia týchto dvoch tém často rozhoduje o tom, či bude dedičské konanie jednoduchou formalitou alebo nepríjemným prekvapením.
Dedíte nielen majetok, ale aj dlhy
Podľa zákona dedičstvo znamená prechod všetkých práv a povinností po zosnulom už okamihom jeho smrti. Inými slovami, nededia sa len aktíva, ale aj pasíva – teda dlhy.
V praxi to znamená, že:
- ak mal zosnulý dlhy (napríklad úvery, nezaplatené faktúry či iné záväzky voči veriteľom), stávajú sa súčasťou dedičstva,
- rozhodujúce je, kedy dlh vznikol – podstatné je, či záväzok existoval ešte za života zosnulého, nie to, či ho veriteľ medzičasom aktívne vymáhal,
- dlhy, ktoré smrťou zanikajú (napr. osobné záväzky súvisiace s konkrétnou osobou), do dedičstva neprechádzajú.
Koľko zodpovedá dedič za dlhy? Len to, čo zdedí
Kľúčovým princípom slovenského dedičského práva je ochrana dediča. Dedenie by ho nemalo dostať do horšej finančnej situácie, než v akej bol predtým.
Základné pravidlo znie: dedič zodpovedá za dlhy zosnulého len do výšky hodnoty majetku, ktorý zdedí.
Ak teda zdedíte majetok v hodnote 20 000 eur a dlhy sú vyššie, veritelia od vás nemôžu požadovať viac než túto sumu. Nemôžu siahnuť na váš vlastný byt, úspory ani mzdu nad rámec hodnoty dedičstva.
Inými slovami:
- zodpovednosť dediča nezahŕňa jeho osobný majetok,
- dlhy sa uhrádzajú iba z toho, čo dedič reálne nadobudol,
- ak má zosnulý viac dlhov než majetku (tzv. predĺžené dedičstvo), dedič nemusí rozdiel doplácať zo svojho.
Tento princíp je zásadný – chráni dediča pred tým, aby po smrti blízkej osoby niesol finančné bremeno z vlastného vrecka.
Výnimka: keď je dedičov viac
Ak je dedičov viac, každý zodpovedá za dlhy len do výšky svojho podielu na dedičstve. Zjednodušene – kto zdedí viac, nesie väčší diel zodpovednosti.
| DEDIČ | Podiel na dedičstve | Zodpovednosť za dlhy |
| A | 50 % | do 50 % hodnoty dedičstva |
| B | 30 % | do 30 % hodnoty dedičstva |
| C | 20 % | do 20 % hodnoty dedičstva |
Aké máte reálne možnosti?
Po otvorení dedičského konania má dedič v zásade len dve možnosti: dedičstvo prijať alebo odmietnuť. Medzi týmito voľbami neexistuje zlatá stredná cesta – nie je možné zdediť byt a zároveň sa „zbaviť“ úveru.
Ak sa dedič rozhodne dedičstvo prijať, stále má priestor riešiť záväzky rozumne. V praxi je bežné, že sa s veriteľmi dá dohodnúť napríklad na:
- splátkovom kalendári,
- odpustení časti dlhu,
- alebo na inom spôsobe vyrovnania, napríklad prenechaním časti majetku.
Dedičské konanie tak nemusí automaticky znamenať finančnú katastrofu. Často ide skôr o rokovanie a hľadanie kompromisu.
Ak by však dedič prijal dedičstvo a dlhy úplne ignoroval, veriteľ sa môže obrátiť na exekútora. Aj v takom prípade však platí rovnaké pravidlo – exekúcia sa môže viesť len do výšky hodnoty zdedeného majetku. Dedičovi preto nehrozí, že by kvôli dlhom zosnulého prišiel o vlastný majetok alebo musel vyhlásiť osobný bankrot.
Odmietnutie dedičstva: niekedy najrozumnejšie riešenie
Ak dedič vie, že poručiteľ zanechal výrazne viac dlhov než majetku, zákon mu umožňuje dedičstvo odmietnuť. V takom prípade sa naňho hľadí, akoby dedičom nikdy nebol – nezíska majetok, ale ani záväzky.
Odmietnutie však má prísne pravidlá a najmä krátke lehoty:
- dedič má len jeden mesiac od momentu, keď ho súd (prostredníctvom notára) poučí o možnosti odmietnuť dedičstvo a o jeho následkoch,
- ak dedič žije v zahraničí, lehota sa spravidla predlžuje na tri mesiace,
- odmietnutie musí byť urobené písomne alebo ústne do zápisnice u notára – nestačí ústne vyhlásenie medzi rodinou ani pasivita.
Rozhodnutie je zároveň nezvratné. Ak dedičstvo odmietnete, nedá sa to neskôr zmeniť – ani v prípade, že by sa objavil nový majetok, o ktorom ste pôvodne nevedeli.
Darovanie ešte za života: ako ovplyvňuje dedičstvo
Darovanie počas života môže mať na dedičské konanie zásadný vplyv. Nie je to však automaticky nevýhoda. Dôležité je pochopiť, ako to funguje a prečo zákon darovanie započítava do dedičstva.
Prečo darovanie riešiť v súvislosti s dedičstvom?
Predstavte si situáciu, že rodičia majú dve deti a počas života jednému z nich darujú napríklad byt či auto. Po ich smrti sa otvorí dedičské konanie a zostávajúci majetok zostáva pre druhé dieťa.
Ak by darovanie nijako neovplyvnilo dedičské práva, mohlo by sa ľahko stať, že jedno dieťa zdedí všetok majetok len preto, že už dostalo dar predtým, zatiaľ čo druhé ostane úplne bez majetku. To by bolo pre mnohých nespravodlivé.
Z tohto dôvodu zákon pozná inštitút, ktorý sa nazýva započítanie daru do dedičstva.
Čo znamená započítanie daru?
Započítanie daru znamená, že pri delení dedičstva sa hodnota darovaného majetku často pripočíta k tomu, čo osoba zdedí.
Inými slovami: ak ste počas života niečo dostali ako dar a zároveň ste dedičom po tej istej osobe, môže sa tento dar započítať do vášho dedičského podielu.
Tým sa zabezpečí, že rozdelenie dedičstva bude spravodlivé. Darovaný majetok sa berie ako predčasná časť dedičstva.
Ako to prebieha v praxi?
- Rodičia vlastnia majetok v hodnote 200 000 eur,
- počas života darovali jednému z detí majetok v hodnote 50 000 eur,
- po smrti im zostáva majetok za 150 000 eur, ktorý sa má dediť medzi dve deti.
- Ak by darovanie nebolo započítané, jedno z detí by dostalo „zadarmo“ byt v hodnote 50 000 eur a zároveň si rozdelilo polovicu dedičstva – zatiaľ čo druhé by dostalo len polovicu z 150 000 eur. Takéto rozdelenie by pri spravodlivom zohľadnení neprichádzalo do úvahy.
Z tohto dôvodu sa darovaná hodnota môže pripočítať k podielu na dedičstve tak, aby každé z detí dostalo rovnaký celkový podiel dedičstva (dar + zdedené).
Kedy sa dar započítava a kedy nie?
Započítavanie darov do dedičstva však nenastáva vždy automaticky. Jeho uplatnenie závisí od niekoľkých dôležitých faktorov:
Vôľa darcu
Ak darca pri darovaní jasne uviedol, že dar má byť započítaný do dedičstva, zákon to berie ako smerodajné. V takom prípade sa dar určite započítava.
Dohoda dedičov
Dediči sa môžu medzi sebou dohodnúť, že dar sa nezapočítava, napríklad ak jeden z nich dostal menší dar než ostatní.
Právne predpisy
Existujú situácie, kedy zákon dar započítava automaticky, napríklad ak darca bol v čase darovania priamym predkom darcu (napríklad rodič) a dedičmi sú jeho deti. V takom prípade sa dar spravidla považuje za predčasnú časť dedičstva.
Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal zosnulý príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi (potomkovi) neodôvodnene zvýhodnený.
Dôležitá je aj hodnota daru, teda otázka, z akej ceny sa pri započítavaní vychádza. V súdnej praxi prevažuje názor, že dar sa započítava podľa hodnoty, ktorú mal v čase darovania, nie podľa ceny v čase dedičského konania. Znamená to, že ak niekto dostal byt pred desiatimi rokmi, posudzuje sa jeho vtedajšia trhová hodnota, nie dnešná – aj keď medzičasom výrazne zdražel.
Súdna prax pripúšťa aj výnimky, najmä v situáciách, keď by striktne pôvodná cena viedla k zjavne nespravodlivému výsledku medzi dedičmi. V takých prípadoch môže byť hodnota daru posudzovaná individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu.
