„Takmer štvrtina domácností žije prakticky z výplaty do výplaty,“ upozorňuje národná banka.
Slovenské domácnosti po pandémii na papieri zbohatli, realita je však menej optimistická. Podľa analytikov Národnej banky Slovenska sa síce priemerné čisté bohatstvo domácností medzi rokmi 2021 a 2023 nominálne zvýšilo takmer o tretinu, po zohľadnení inflácie však rástlo len minimálne.
„Od roku 2021 vzrástlo čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti takmer o 30 % v nominálnom vyjadrení. Po zohľadnení inflácie je však tento nárast výrazne nižší,“ uviedla NBS s tým, že reálne ide len o približne štvrtinový rast oproti nominálnym číslam.
Hlavným dôvodom rastu bol prudký nárast cien nehnuteľností. „Víťazmi postpandemických rokov boli vlastníci bývania,“ konštatujú analytici. Platí to aj pre domácnosti s hypotékami, keďže inflácia znižovala reálnu hodnotu ich dlhov, zatiaľ čo ceny bytov a domov rástli.
Najhoršia situácia je u mladých ľudí a nájomníkov
Najviac si polepšili domácnosti vo veku 45 až 54 rokov, ktorým reálne bohatstvo vzrástlo približne o 15 %. Naopak, mladé domácnosti dopadli výrazne horšie. „Domácnosti vo veku 16 až 34 rokov zaznamenali reálny pokles čistého majetku,“ upozorňuje NBS. Ešte horšie sú na tom nájomníci, ktorých majetok reálne klesol približne o 30 %.
Problémom zostáva aj nedostatok hotovostných rezerv
„Takmer štvrtina domácností nemá k dispozícii pohotovostné zdroje a žije prakticky z výplaty do výplaty,“ varujú analytici. Dôvodom je najmä to, že veľká časť majetku je viazaná v nehnuteľnostiach, ktoré sa nedajú rýchlo speňažiť.
NBS zároveň upozorňuje, že práve mladšie domácnosti sú finančne najzraniteľnejšie, zatiaľ čo staršie domácnosti častejšie bývajú vo vlastnom a disponujú aj finančnou rezervou.
