Slovensko sa dostalo na program Európskeho parlamentu. Eurokomisár Michael McGrath v pléne uviedol, že Komisia sleduje situáciu a je pripravená zasiahnuť pri porušení práva EÚ.
Eurokomisár pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát Michael McGrath v pléne Európskeho parlamentu uviedol, že Európska komisia situáciu na Slovensku aktívne sleduje a v prípade porušenia práv EÚ je pripravená konať.
Zároveň pripomenul, že dodržiavanie princípov právneho štátu je podmienkou ochrany finančných záujmov Únie.
Vyjadrenie zaznelo počas plenárneho zasadnutia, na ktorom sa Európsky parlament venoval situácii na Slovensku v súvislosti s právnym štátom, základnými právami a možným zneužívaním európskych fondov. Debata je súčasťou formálneho postupu, ktorý môže vyústiť do prijatia uznesenia.
V rozprave zazneli aj ostré vyjadrenia europoslancov. Nemecký poslanec Daniel Freund upozornil, že vývoj na Slovensku podľa neho predstavuje vážne riziko pre finančné záujmy Únie a vyzval Komisiu, aby zvážila použitie mechanizmu na ochranu právneho štátu. Český europoslanec Ján Farský hovoril o systematickom oslabovaní nezávislých inštitúcií a tlaku na občiansku spoločnosť.
Téma sa dostala aj do zahraničných médií. Portál Politico zaradil rokovanie o Slovensku medzi hlavné bruselské udalosti a upozornil, že ide o ďalší členský štát, pri ktorom sa v EÚ opäť otvára otázka dodržiavania základných hodnôt.
Podobné debaty v minulosti viedli k tvrdým zásahom EÚ. V roku 2022 Európska komisia pozastavila Maďarsku prístup k približne 22 miliardám eur z fondov EÚ pre pretrvávajúce problémy s právnym štátom. V prípade Poľska Všeobecný súd EÚ potvrdil pokutu vo výške 320 miliónov eur.
Čo to pre Slovensko v praxi znamená? Pre Refresher odpovedá Ďuriš Nicholsonová
Bývalá europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová v rozhovore o situácii v EP pre Refresher upozorňuje, že už samotná rozprava o členskom štáte na pléne Európskeho parlamentu je obrovské reputačné riziko. „Reputácia Slovenska je dnes úplne v keli a deje sa to na dennej báze,“ hovorí Nicholsonová na základe svojich skúseností z medzinárodnej úrovne. Táto hanba nám podľa nej zhoršuje pozíciu pri každom jednom vyjednávaní o peniazoch či investíciách.
Zároveň pripomína, že Európsky parlament nemá pri takýchto témach priamo „hybné páky“ ako Európska komisia.
Debaty však môžu fungovať ako politický impulz, aby Komisia sprísnila prístup k Slovensku – napríklad cez intenzívnejší dohľad, audity alebo vyššiu opatrnosť pri vyjednávaniach o peniazoch.
Nicholsonová zároveň tvrdí, že v Bruseli je najcitlivejšou témou najmä podozrenie zo zneužívania eurofondov. Práve to podľa nej môže rozhýbať nielen kontrolné mechanizmy, ale aj európske vyšetrovacie orgány vrátane Európskej prokuratúry.
Ak by Komisia niekedy pristúpila k pozastaveniu platieb, dopad by podľa nej nebol len politický. Nicholsonová tvrdí, že to sú jediné investičné peniaze, ktoré my na Slovensku máme, preto by ich výpadok znamenal citeľný zásah do verejných investícií.
Dodáva však, že aj pri Maďarsku trvali tvrdšie kroky roky. Preto podľa nej zostáva otázne, ako rýchlo by sa prípadný tlak voči Slovensku mohol pretaviť do reálnych finančných následkov.
K ostrým vyhláseniam niektorých europoslancov je Nicholsonová skôr skeptická. Tvrdí, že časť takýchto vystúpení funguje aj ako politické PR a komunikácia smerom k domácim voličom, hoci v samotnej kritike Slovenska podľa nej môžu mať pravdu. Upozorňuje, že rozhodujúce páky má Európska komisia, a nie jednotliví rečníci v pléne: „Je veľmi naivné si myslieť, že nejaký jeden poslanec z Nemecka proste niečo zmení,“ hovorí bývalá europoslankyňa.
Za kľúčové považuje, že voči súčasnej slovenskej vláde v Bruseli podľa nej panuje výrazná nedôvera, ktorú nemožno prekryť len formálnymi gestami. Ak sa má Slovensko prestať objavovať v podobnom negatívnom kontexte, Nicholsonová tvrdí, že by muselo dôjsť k politickej zmene doma – inak sa dôvera vo vzťahu k Slovensku bude obnovovať len veľmi ťažko.
