Do roku 2100 sa môže otepliť až o 3,3 stupňov Celzia.
Európska únia nie je pripravená na zhoršujúce sa dopady klimatických zmien a mala by naliehavo zvýšiť investície na ochranu ľudí a infraštruktúry pred pribúdajúcimi povodňami, požiarmi a horúčavami. V správe zverejnenej v utorok to uviedla Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy (ESABCC) so sídlom v dánskej Kodani, píše agentúra Reuters.
Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) je Európa najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Ekonomické škody na európskej infraštruktúre a budovách spôsobené extrémnymi klimatickými javmi dosahujú podľa údajov EÚ 45 miliárd eur ročne, čo je päťnásobok v porovnaní s 80. rokmi 20. storočia.
Hoci EÚ má ambiciózne ciele na znižovanie emisií skleníkových plynov, hlavnej príčiny klimatických zmien, jej úsilie prispôsobiť sa extrémnemu počasiu je nedostatočné, upozornili odborníci z ESABCC.
Čo hrozí do roku 2100
„Ide o nedostatok súdržnosti, koordinácie a tiež rozpočtu,“ povedal predseda poradnej rady Ottmar Edenhofer. Bez väčšej prípravy dôsledky klimatických zmien ešte viac ohrozia konkurencieschopnosť EÚ, zaťažia verejné rozpočty a zvýšia bezpečnostné riziká, doplnili poradcovia.
ESABCC odporúča, aby Únia pripravila členské štáty na riziká spojené s oteplením o 2,8 až 3,3 stupňov Celzia do roku 2100. Mali by sa podľa nej vypracovať politiky na ochranu ľudí a podnikov a podporiť adaptáciu na zmeny.
Medzi odporúčania patrí nebudovať obydlia v záplavových oblastiach, podporiť poľnohospodárov postihnutých suchom alebo navrhovať mestské prostredie, ktoré ľuďom pomôže zvládať horúčavy. Ďalšou kľúčovou oblasťou je investovanie do verejných systémov včasného varovania.
Európska komisia plánuje tento rok predstaviť novú stratégiu zameranú na „klimatickú odolnosť“ po katastrofách, akými boli povodne v Slovinsku v roku 2023, ktoré stáli 11 percent tamojšieho HDP, a minuloročná najhoršia sezóna lesných požiarov v Európe v histórii.
