Fiktívna živnosť v praxi nahrádza bežný pracovný pomer.
Neoprávnené podnikanie znamená, že niekto dlhodobo zarába bez potrebného oprávnenia, najčastejšie bez živnosti alebo mimo jej povoleného rozsahu. Ak niekto pravidelne predáva výrobky či poskytuje služby za účelom zisku, zákon to považuje za podnikanie a vyžaduje oprávnenie.
Nie každá zárobková aktivita však znamená podnikanie. Jednorazový predaj alebo príležitostná brigáda zvyčajne nepodliehajú rovnakým pravidlám, pokiaľ nejde o systematickú činnosť.
Samostatnou kapitolou je takzvaná fiktívna živnosť. Formálne síce existuje, no v praxi môže slúžiť na obchádzanie zákona. Typickým príkladom je človek, ktorý pracuje pre jednu firmu ako „živnostník“, ale funguje ako bežný zamestnanec, má pevný pracovný čas, nadriadeného a pravidelný príjem.
