Podľa Ľubomíra Daňka z Nadácie Zastavme korupciu nejde o náhodný výkyv, ale o dôsledok dlhodobých systémových rozhodnutí, ktoré oslabujú transparentnosť a boj proti korupcii.
Slovensko sa v najnovšom rebríčku vnímania korupcie opäť prepadlo a potvrdilo, že boj proti korupcii zostáva jednou z jeho najslabších oblastí. Vyplýva to z Indexu vnímania korupcie za rok 2025, ktorý zverejnila mimovládna organizácia Transparency International.
Na dôvody zhoršujúceho sa hodnotenia Slovenska sme sa opýtali Ľubomíra Daňka z Nadácie Zastavme korupciu, podľa ktorého ide o dôsledok dlhodobých systémových rozhodnutí a oslabovania protikorupčných mechanizmov. Zároveň však upozorňuje, že podobné negatívne trendy sa objavujú aj v ďalších demokratických krajinách sveta.
- Ako skončilo Slovensko v Indexe vnímania korupcie za rok 2025.
- Prečo podľa Ľubomíra Daňka z Nadácie Zastavme korupciu nejde o náhodný vývoj, ale o dôsledok systémových rozhodnutí.
- Kde sa ľudia a podnikatelia na Slovensku najčastejšie stretávajú s korupciou v bežnom živote.
- Prečo nie je rozdiel medzi úplatkom a „vybavovaním vecí po známosti“.
- Ako sa situácia na Slovensku zapadá do širšieho globálneho trendu zhoršovania korupcie aj v demokratických krajinách.
Slovensko potvrdilo nepriaznivý trend v boji proti korupcii
Slovensko sa v najnovšom Indexe vnímania korupcie (CPI) za rok 2025 opäť prepadlo a patrí ku krajinám, ktorým sa v boji proti korupcii dlhodobo nedarí zlepšovať výsledky. Rebríček, ktorý každoročne zostavuje mimovládna organizácia Transparency International (TI), hodnotil 182 krajín sveta. Slovensko získalo 48 bodov a obsadilo 61. miesto, čo znamená medziročný pokles o dve priečky a potvrdenie nepriaznivého trendu posledných rokov.
Podľa Ľubomíra Daňka z Nadácie Zastavme korupciu nejde pri zhoršovaní pozície Slovenska o náhodný výkyv, ale o dlhodobý trend spôsobený konkrétnymi rozhodnutiami štátu. „Dôvody sú najmä v systémových opatreniach, ktoré potláčajú alebo priamo zabraňujú korupčnému správaniu. V tom Slovensko zaostáva, respektíve v poslednom období prijíma práve opačné opatrenia,“ povedal Ľubomír Daňko.
Krajiny, ktoré sa v rebríčku dlhodobo umiestňujú na lepších pozíciách majú podľa neho stabilné pravidlá, funkčné kontrolné mechanizmy a kladú dôraz na transparentnosť. Práve tieto prvky podľa neho na Slovensku postupne oslabujú.
Verejné obstarávanie a rušenie inštitúcií oslabili transparentnosť
Za jeden z konkrétnych príkladov považuje Daňko zmeny v oblasti verejného obstarávania. „Zákon o verejnom obstarávaní síce zvýšil rýchlosť obstarávania, ale na úkor transparentnosti obstarávania a férovej súťaže,“ upozornil. Podľa neho ide o typ rozhodnutia, ktoré môže pôsobiť efektívne navonok, no v praxi zvyšuje riziko zneužívania systému.
K zhoršeniu situácie podľa Ľubomíra Daňka prispelo aj rušenie inštitúcií, ktoré mali v minulosti v boji proti korupcii konkrétne výsledky. „Rovnako k tomu prispelo rušenie fungujúcich inštitúcií, ktoré sa zaoberali bojom s korupciou, ako je zrušenie NAKA, ÚŠP či ÚOO,“ povedal. Takéto kroky podľa neho oslabujú schopnosť štátu efektívne odhaľovať a postihovať korupčné správanie.
Korupcia sa dotýka bežného života aj podnikania
Ľubomír Daňko zároveň upozorňuje, že korupcia na Slovensku nie je len témou veľkých politických káuz, ale má aj veľmi konkrétnu podobu v každodennom živote ľudí. „Občania sa môžu stretnúť s korupciou najmä na úradoch pri vybavovaní rôznych záležitostí, u lekára, na polícii, pri STK a podobne,“ hovorí.
Podnikatelia sa podľa neho stretávajú s iným, no rovnako rozšíreným typom korupcie. „Najmä pri získavaní povolení, verejných zákazkách, ovplyvňovaní kontrolných orgánov, pri daňových vratkách alebo pri získavaní nenávratných prostriedkov z Európskej únie,“ hovorí.
Úplatok alebo známosť?
Častou otázkou je, či ide skôr o úplatky alebo o vybavovanie vecí po známosti. Podľa Ľubomíra Daňka je tento rozdiel len zdanlivý. „Z hľadiska trestnosti je jedno, či sú veci vybavené po známosti alebo nie. Pokiaľ osoba prijme, vyžiada si alebo ponúkne akýkoľvek úplatok, hovoríme o korupcii,“ zdôraznil.
Úplatkom je „všetko, na čo nemá osoba nárok, bez ohľadu na hodnotu veci“. Práve tento typ každodenných skúseností podľa neho výrazne ovplyvňuje to, ako ľudia vnímajú spravodlivosť a fungovanie štátu.
Prečo sa korupcia len zriedka dostane pred súd
Podľa Ľubomíra Daňka je odhaľovanie každodennej korupcie mimoriadne náročné aj preto, že trestnú zodpovednosť nesú obe strany. „Trestne zodpovedný je aj ten, kto úplatok ponúka, aj ten, kto ho prijíma. Teda obaja sú do tohto vzťahu zapojení a často z neho obaja profitujú,“ vysvetlil.
Aj ten, kto úplatok ponúkne alebo dá, podľa neho často získa iný benefit, čo znižuje ochotu takéto správanie nahlasovať. „Aj preto je odhaľovanie korupcie veľmi náročné,“ dodal.
Významnú úlohu zohráva aj dôvera spoločnosti v inštitúcie. Podľa Ľubomíra Daňka musí verejnosť veriť, že „má zmysel korupciu nahlasovať a že jej páchatelia budú rýchlo a spravodlivo potrestaní“. Zároveň upozorňuje, že ide aj o otázku spoločenskej kultúry, historického vývoja a miery tolerancie voči korupčnému správaniu.
Čo by pomohlo zlepšiť situáciu
Za kľúč k zlepšeniu situácie v bežnom živote ľudí považuje Ľubomír Daňko dlhodobý a systematický prístup štátu. „Najviac by pomohlo prijímanie systematických opatrení, ktoré vedú k potláčaniu korupcie a podporujú transparentnosť,“ hovorí.
V prípadoch, keď má človek pocit, že sa k nemu úrad správa nespravodlivo, podľa neho neexistuje skratka mimo systému. „Treba sa brániť zákonným spôsobom,“ uzavrel.
Slovenský vývoj zapadá do globálneho zhoršovania situácie
Vývoj na Slovensku zapadá do širšieho globálneho trendu. Podľa najnovšej správy TI sa korupcia zhoršuje aj v demokratických krajinách. Index CPI za rok 2025 hodnotil 182 štátov a priemerné globálne skóre kleslo na 42 bodov zo 100, čo je najhorší výsledok za viac než desať rokov. Až 122 krajín získalo menej ako 50 bodov, čo podľa organizácie poukazuje na vážne systémové problémy.
Lídrom zostáva Dánsko
Na čele rebríčka sa už ôsmy rok po sebe umiestnilo Dánsko so ziskom 89 bodov. Na opačnom konci skončili Južný Sudán a Somálsko, ktoré získali iba deväť bodov. Znepokojivý je najmä vývoj v demokratických krajinách. Spojené štáty americké sa prepadli na historicky najhoršie 29. miesto a pokles zaznamenali aj Kanada, Nový Zéland či viaceré štáty západnej Európy. Podľa TI to ukazuje, že riziko korupcie môže narastať aj tam, kde boli inštitúcie dlhodobo považované za stabilné.
Bez silných inštitúcií sa trend nezastaví
Transparency International zároveň upozorňuje, že svet čelí tlaku geopolitických konfliktov, klimatickej krízy a rastúcej polarizácie spoločností. Podľa organizácie sú preto kľúčové silné a nezávislé inštitúcie, ktoré konajú v prospech verejného záujmu. Záver správy naznačuje, že bez dlhodobých systémových opatrení a obnovy dôvery verejnosti sa negatívny trend vnímania korupcie nepodarí zastaviť, ani na Slovensku, ani vo svete.
