Ako funguje biznis s hazardom, prečo nás dokáže tak ľahko namotať a kde je hranica, za ktorou už ide o vážny problém? Svoj pohľad nám poskytli odborníci z oblasti ekonómie aj liečby drogových závislostí.
Určite to poznáš. Sedíte s kamošmi na pive, sledujete víkendový zápas a zrazu niekto vytiahne mobil, aby si narýchlo stavil. Stávkovanie a online kasína sa v posledných rokoch stali úplne bežnou súčasťou našich životov. Z tmavých herní s blikajúcimi automatmi, do ktorých sa človek kedysi hanbil vojsť, sa hazard presunul na displeje našich smartfónov.
Je to pohodlné, rýchle a na prvý pohľad to vyzerá ako neškodný adrenalín. Je to však len nevinná zábava? Pozreli sme sa na to, ako funguje biznis s hazardom, prečo nás dokáže tak ľahko namotať, čo takáto „zábavka“ znamená pre naše peňaženky a kde je tá tenká čiara, za ktorou to môže prerásť do závislosti.
Svoj pohľad nám poskytol Martin Lindák z projektu Ekonómia ľudskou rečou aj riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica.
Prečo zrazu „všetci“ stávkujú?
Ešte pred pár rokmi boli mestá plné herní. Dnes ich na mnohých miestach nahradili kaviarne či obchody, pretože viaceré samosprávy hazard z ulíc jednoducho vykázali. Ak by si si však myslel, že Slováci prestali hrať, opak je pravdou. Iba sme sa presunuli na internet.
Ekonomický analytik Martin Lindák z projektu Ekonómia ľudskou rečou vysvetľuje, čo tento boom odštartovalo: „Prioritne pandémia, kedy ľudia boli prakticky zavretí a nemohli sa stretávať alebo hrať v kamenných prevádzkach, to spôsobilo prudký nárast online hazardu, ktorý prakticky ostal doteraz. Pomáha tomu aj fakt, že sa vo veľkých mestách herne a kasína čoraz viac obmedzujú a zatvárajú.“
Online svet navyše zmazal pocit hanby. Nikto nevidí, koľko času v aplikácii tráviš a či zrovna neprehrávaš polovicu výplaty.
Pasca s názvom „free spiny“
Ak si niekedy browsoval po webe, určite si na to narazil. „Získaj 50 free spinov za registráciu“ alebo „Prvá stávka bez rizika“. Zamyslel si sa však niekedy nad tým, prečo by niekto rozdával peniaze len tak? Odpoveď na túto otázku je nezvyčajne jednoduchá. Nerozdáva.
V princípe je to psychologická hra, niečo ako zľava pri prvom nákupe a podobne. Skrátka ako hráč dostanete možnosť hrať v zásade zadarmo, alebo aspoň čiastočne. A pravdepodobne drvivá väčšina už na tej platforme ostane. Je to šikovná marketingová stratégia - Martin Lindák
Mozog jednoducho miluje výhry zadarmo. Keď sa ti podarí z voľného bonusu niečo vyhrať, chytíš pocit, že to vlastne ide ľahko. A keď sa bonus minie, je oveľa jednoduchšie tam vložiť vlastné peniaze.
Na hazard míňame viac, než si dokážeme ušetriť
Čo to však znamená pre naše peňaženky? Ak sa pozrieme na štatistiky, zistíme, že mnohí Slováci radšej riskujú peniaze v online kasínach, než by si ich odkladali na horšie časy. Zatiaľ čo naša schopnosť šetriť patrí k najslabším v celej eurozóne, v stávkovaní trháme rekordy.
Podľa dát Úradu pre reguláciu hazardných hier Slováci len v roku 2024 doslova „nechali“ v hazarde (ide o čistú stratu, teda rozdiel medzi stávkami a výhrami) astronomických 1,45 miliardy eur, čo bol oproti roku 2023 nárast o 9,6 %.
V roku 2025 sa táto suma vyšplhala dokonca na 1,55 miliardy eur, takže šlo o ďalší medziročný nárast o 7,2 % a posilnenie online kasín. V prepočte to vyzerá približne takto:
- Tretina Slovenska v hre: Na Slovensku aspoň občas stávkuje zhruba 1,9 milióna ľudí,
- 756 eur ročne v lufte: To je suma, o ktorú v priemere ročne príde jeden aktívne stávkujúci Slovák,
- Stratený potenciál: Finanční analytici zo spoločnosti Finax vypočítali, že ak by mladý človek túto sumu namiesto do online kasína pravidelne investoval do akciových fondov, po 30 rokoch by mal na účte dokopy 88 000 eur.
„Predpokladáme, že rast online hazardných hier bude pokračovať aj naďalej. Je to prirodzený dôsledok technologického pokroku, dostupnosti výkonných smartfónov a prakticky neobmedzeného prístupu k internetu,“ hovorí generálna riaditeľka Úradu pre reguláciu hazardných hier Libuša Baranová.
Zamietnutá hypotéka kvôli hazardu?
Na mladých ľudí tu číha ešte jedna nenápadná hrozba, o ktorej sa takmer vôbec nehovorí. Online stávkovanie zanecháva stopu na bankovom výpise. Analytici upozorňujú, že ak ti z účtu pravidelne odchádzajú peniaze na účty stávkových spoločností, banka si to všíma a výrazne to znižuje tvoju dôveryhodnosť.
Keď potom o pár rokov prídeš do banky so žiadosťou o hypotéku na prvé bývanie, môže ti pri mene svietiť červená kontrolka. Banka ťa vyhodnotí ako rizikového klienta a buď ti úver úplne zamietne, alebo ti naparí oveľa horší úrok. Tvoja nevinná víkendová zábava za pár eur ťa tak vo finále môže stáť byt.
Kedy končí zábava a nastupuje problém?
To, že si občas podáš tiket za pár eur na Ligu majstrov, z teba automaticky nerobí gamblera. Tento prechod do virtuálneho priestoru a ľahká dostupnosť si však vyberajú svoju daň v ambulanciách psychiatrov.
MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc., riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí a hlavný odborník MZ SR pre medicínu drogových závislostí, tento trend potvrdzuje.
V posledných rokoch aj v tomto sledujeme nárast pacientov so žiadosťou o liečbu kvôli poruche spôsobenej závislosťou od hazardných hier. Jednoznačný trend je presun hrania a stávkovania z kamenných herní na online na digitálne zariadenia. Veková štruktúra sa výrazne nemení.
Ľubomír Okruhlica vysvetľuje, že doba medzi začatím hazardného hrania v mladom veku a vyhľadanie odbornej pomoci kvôli závislosti je obyčajne aj niekoľko rokov. Tí, čo pomoc vyhľadajú, prichádzajú obyčajne po 30. roku života. Históriu hazardu majú však oveľa skôr.
Kde je teda hranica? Podľa MUDr. Okruhlicu sa problém začína presne vtedy, ak je prítomný aspoň jeden z varovných signálov:
- je narušená kontrola hráča nad jeho hazardným hraním - nevie prestať, hoci by chcel;
- narastá uprednostňovanie hrania hazardných hier pred inými aktivitami, pred každodennou činnosťou (zanedbáva prácu, rodinu, záľuby a pod.);
- stupňuje sa hazardné hranie napriek negatívnym dopadom na neho a na jeho blízkych.
Prečo to štát jednoducho nezakáže?
Paradoxom je, že štát peniaze, ktoré vyberie z daní z tabaku, neprelieva do zdravotníctva - Martin Lindák
Ak gambling dokáže zničiť životy, logická otázka znie – prečo to nezakážeme plošne? Ekonóm Martin Lindák v tom má celkom jasno a dôvod ťa asi neprekvapí.
„Pre mestá a aj štát by to bol výpadok príjmov. Špecificky mestá a obce by sa z toho netešili, keďže štát ich financovanie v posledných rokoch dosť obmedzuje a často sú radi, keď vôbec kúria a svietia. Na strane druhej to ani nie je úplne možné. Neviem si predstaviť, že by sa štátu podarilo obmedzovať nelegálne herne alebo prístup k nim na internete,“ upozorňuje.
Vypočítať, či sa to štátu vôbec oplatí, je pritom podľa neho extrémne zložité.
„Je to ekonomická a tak trochu filozofická otázka. Na jednej strane je to sektor, ktorý tvorí zisk a štát a obce majú z licencií a odvodov z hazardu nemalé peniaze. Na strane druhej sa spoločne skladáme na liečbu ľudí, ktorí tomu prepadnú.“
Martin priznáva, že z čisto filozofického hľadiska je na pomerne obšírnu debatu, či chceme ľuďom zakazovať to, či si môžu zahrať (ak predpokladáme, že väčšina hráčov tomu neprepadne) a či máme za nich rozhodovať. „V tom zmysle by sme sa potom mohli baviť napríklad o fajčení či alkohole, ktoré prinášajú rovnako zisk firmám a štátu, ale rovnako aj náklady v podobe negatívnych externalít.“
Ak to teda porovnáme s alkoholom alebo cigaretami, ktoré bežne tolerujeme a majú rovnako deštruktívne následky, prístup k nim je podľa Martina Lindáka dosť podobný. Zákaz oboch by okrem výpadku príjmov pravdepodobne nič nevyriešil. Existoval by čierny trh.
„Koniec koncov, prohibíciu sme už v minulosti videli a v princípe nefungovala. Jedinou možnosťou je edukácia ľudí, čo pri cigaretách aj vidíme, že funguje. Ďalším levelom môžu byť vyššie zdravotné odvody pre tých, čo fajčia a nadmerne pijú alkohol, ako demotivačná zložka. Fajčiari majú oveľa vyššiu náchylnosť na rôzne ochorenia a na ich liečbu sa skladáme všetci spoločne. Paradoxom je, že štát peniaze, ktoré vyberie z daní z tabaku, neprelieva do zdravotníctva.“
Cesta späť existuje
Ak veci zájdu priďaleko, existuje pomoc. Závislosť na hazarde, na rozdiel od alkoholu či tvrdých drog, nebolí fyzicky v zmysle abstinenčných príznakov, no o to väčší je tlak na psychiku človeka – najmä, keď ho dobehnú finančné dlhy.
Liečba je preto dlhý a náročný proces. Ako opisuje Ľubomír Okruhlica: „Liečba závislosti od hazardného hrania je časovo náročná. V zásade prebieha ambulantnou formou a trvá mesiace až roky, niekedy je vhodná i hospitalizácia pacienta v špecializovanom programe. Podmienkou je komplexné psychiatrické vyšetrenie a následne sa stanovuje individuálny liečebný plán. Dominuje špecifická forma psychoterapie v spolupráci s blízkymi pacienta, rodinou a niekedy je potrebná aj podporná farmakoterapia.“
Doba, kedy sa na gambling pozeralo cez prsty len v krčmách, je dávno preč. Dnes má k nemu prístup takmer každý a kedykoľvek. Občas si staviť na dobrý zápas alebo zahrať turnaj v pokri môže byť fajn večerné rozptýlenie. Treba však mať na pamäti, že aplikácie sú dizajnované tak, aby zarábali kasínu, nie tebe.
Preto platí jediné zlaté pravidlo – hraj len s peniazmi, ktoré si môžeš dovoliť stratiť, a akonáhle zistíš, že ťa to prestalo baviť, ale aj tak nemôžeš prestať, je čas dať od toho ruky preč.
