Najväčší problém vzniká, keď zmeníš životnú situáciu, ale štátu nič nepovieš. Napríklad:
- poberáš dávku v nezamestnanosti, ale z Česka robíš na živnosť alebo na dohodu,
- presťahuješ sa, ale na Slovensku máš stále rodičovský príspevok a prídavky na deti,
- ostaneš prihlásený na úrade práce, ale dlhodobo žiješ a pracuješ inde.
Úrad práce, Sociálna poisťovňa aj zahraničné inštitúcie si v rámci EÚ vymieňajú údaje. Keď zistia, že si dávky poberal v čase, keď si už patril pod systém iného štátu, vyhodnotia to ako neoprávnené poberanie.
Čo ti hrozí na Slovensku: vrátenie dávok a niekedy aj pokuta
Slovenské úrady v takých prípadoch bežne:
- spätne prepočítajú, kedy ti dávka „zanikla“,
- vydajú rozhodnutie, že musíš peniaze vrátiť, často v splátkach,
- môžu dať aj pokutu, ak si si nesplnil oznamovaciu povinnosť,
- v extrémnych prípadoch, pri vysokých sumách a úmyselnom klamaní, môže ísť o podvod.
Nie je podstatné, že „si to nevedel“ – pri dávkach sa počíta s tým, že si povinný kontaktovať úrady, nesieš si za to zodpovednosť a zmeny hlásiš včas (odchod do zahraničia, začiatok práce, zmena bydliska, nástup na rodičovskú dovolenku v inej krajine a podobne).
Česko: podobné pravidlá, aktívne kontroly
Česko má systém veľmi podobný Slovensku. Aj tam platí, že:
- ak začneš pracovať v inom štáte EÚ, spravidla patríš pod jeho systém a české dávky môžu zaniknúť,
- úrady vedia spätne kontrolovať, či si poberal podporu a zároveň pracoval inde,
- pri neoprávnenom poberaní ti prídu na stôl rozhodnutia o vrátení podpory aj penále.
Česi majú pomerne funkčné prepojenie databáz a s kontrolami zvyknú pracovať aktívne. Ak si Slovák žijúci v ČR, ale berieš slovenské dávky, je len otázkou času, kedy si to systémy prepoja.
