Odborník vysvetľuje hlavné rozdiely medzi sporiacim účtom a ETF fondmi, upozorňuje na najčastejšie chyby a na modelovom príklade ukazuje, aký veľký rozdiel môže urobiť dlhodobé investovanie.
Sporiaci účet alebo ETF fondy? Odborník na osobné financie Ján Tonka z Finaxu vysvetľuje, kedy sa jednotlivé možnosti oplatia, aké riziká prinášajú a prečo môže správne rozhodnutie znamenať pri dlhodobom horizonte rozdiel aj viac ako 20-tisíc eur.
Odkladať si peniaze bokom je dôležité. Otázkou však nie je len to, koľko si odložíš, ale aj kde. Rozhodnutie, či úspory necháš na sporiacom účte alebo ich investuješ, môže mať po rokoch výrazný vplyv na ich hodnotu.
Pozreli sme sa na to, aké sú hlavné rozdiely medzi sporiacim účtom a ETF fondmi, v ktorých situáciách sa jednotlivé možnosti oplatia a na čo by si pri rozhodovaní nemal zabudnúť.
- Aké sú hlavné rozdiely medzi sporiacim účtom a ETF fondmi a komu sa jednotlivé možnosti oplatia viac
- Prečo inflácia postupne znižuje hodnotu úspor, aj keď na účte pribúdajú peniaze
- Kedy môže byť investovanie výhodnejšou voľbou a aké riziká by ste mali zvážiť
- Ako sa môže vyvíjať investícia 10 000 eur na sporiacom účte a v ETF po 10 či 20 rokoch
- Aké chyby robia ľudia pri sporení a investovaní najčastejšie a kedy je stále lepšou voľbou sporiaci účet
Sporiaci účet a ETF neslúžia na to isté
Hoci oba produkty slúžia na zhodnocovanie peňazí, ich účel je odlišný. Kým sporiaci účet je určený najmä na vytvorenie finančnej rezervy a krátkodobé ciele, ETF fondy sú vhodnejšie pre ľudí, ktorí chcú investovať dlhodobo.
„Najväčší rozdiel je v tom, na čo sú tieto dva nástroje určené. Sporiaci účet slúži predovšetkým na krátkodobé odkladanie peňazí a finančnú rezervu, ETF sú určené na dlhodobé investovanie,“ vysvetľuje Ján Tonka.
Výhodou sporiaceho účtu je najmä bezpečnosť. Peniaze sú k dispozícii prakticky okamžite, ich hodnota nekolíše a bankové vklady sú chránené do výšky 100-tisíc eur na jedného klienta v jednej banke. Nevýhodou je naopak nízke úročenie, ktoré sa pri bežných sporiacich účtoch často pohybuje len okolo jedného percenta ročne a býva podmienené splnením ďalších podmienok banky.
Pri ETF fondoch je situácia opačná. Investor síce nemá garantovaný výnos, no jednou investíciou môže získať podiel v stovkách až tisícoch spoločností z celého sveta. „Na rozdiel od sporiaceho účtu nemáte garantovaný úrok ani istotu, že hodnota investície bude každý deň len rásť. Počas kríz a trhovej neistoty môžu dynamické akciové ETF dočasne poklesnúť. Práve za toto riziko investor očakáva vyšší dlhodobý výnos,“ hovorí.
Výhodou ETF je aj daňový režim. Ak investor splní podmienky časového testu, môže byť zisk po viac ako roku držby oslobodený od dane aj zdravotných odvodov.
Prečo peniaze na účte postupne strácajú hodnotu
Aj keď suma na sporiacom účte rastie, neznamená to, že rastie aj hodnota peňazí. „Inflácia neznamená, že vám z účtu miznú eurá. Znamená, že si za ne postupne kúpite čoraz menej tovarov a služieb,“ upozorňuje odborník.
Práve preto môže byť podľa neho dlhodobé držanie väčších úspor na účte rizikovejšie, než sa na prvý pohľad zdá. „Na výpise stále vidíte rovnakých 10-tisíc eur, ale ich skutočná hodnota rýchlo klesá. Ak dostávate úrok jedno percento ročne a ceny rastú o tri až štyri percentá, reálne chudobniete, hoci číslo na účte pomaly rastie,“ vysvetľuje.
Kedy môže byť investovanie výhodnejšou voľbou
Ak má človek finančnú rezervu, nemá drahé úvery a vie, že peniaze nebude potrebovať minimálne desať rokov, podľa odborníka môže byť vhodnou voľbou investovanie do široko diverzifikovaných akciových ETF.
„Čas je pri investovaní obrovská výhoda. Čím dlhšie investujete, tým viac môže pracovať zložené úročenie. Zarábajú nielen vaše pôvodne vložené peniaze, ale aj už dosiahnuté zisky z minulých rokov,“ vysvetľuje.
Zároveň upozorňuje, že investovanie nie je bez rizika. „Treba mať na pamäti, že aj široko diverzifikované svetové akciové trhy v minulosti zaznamenali dočasné prepady presahujúce 50 %. Dlhší horizont výrazne zvyšuje šancu na úspech, ale riziko nikdy úplne nezmizne,“ hovorí.
Rozdiel po 20 rokoch môže byť viac ako 20-tisíc eur
Modelový príklad Finaxu ukazuje, aký veľký rozdiel môže urobiť čas. Ak by ste uložili 10 000 eur na sporiaci účet s čistým úrokom približne 0,81 % ročne, po desiatich rokoch by ste mali približne 10 840 eur. Rovnaká suma investovaná do ETF s čistým výnosom 6 % ročne by za rovnaké obdobie vzrástla približne na 17 908 eur.
Po dvadsiatich rokoch by na sporiacom účte bolo približne 11 751 eur, zatiaľ čo hodnota investície do ETF by dosiahla približne 32 071 eur. Rozdiel by tak predstavoval viac ako 20-tisíc eur, hoci na začiatku ste investovali rovnakú sumu.
„A to ešte hovoríme o nominálnych číslach. Po zohľadnení inflácie by došlo na bežnom účte k výraznému poklesu kúpnej sily, ak by inflácia bola dlhodobo vyššia ako získaný úrok v banke,“ upozorňuje.
Najčastejšie chyby pri sporení a investovaní
Odborník upozorňuje, že ľudia často nerozlišujú medzi peniazmi určenými na krátkodobé a dlhodobé ciele. „Niektorí držia všetky úspory iba na účte, pretože sa boja investovania. Iní zasa investujú aj peniaze, ktoré budú potrebovať o pár mesiacov. Oba extrémy sú zlé,“ hovorí.
Častou chybou je podľa neho aj to, že investori sa rozhodujú podľa toho, ktorým fondom sa v poslednom období darilo. „Výsledkom býva, že nakupujú po veľkom raste a predávajú po poklese,“ hovorí.
Podľa Jána Tonku sa neoplatí podceňovať ani poplatky či daňové pravidlá. Aj tie môžu mať pri dlhodobom investovaní výrazný vplyv na konečný výnos.
V ktorých situáciách je lepší sporiaci účet
Aj sporiaci účet má podľa Jána Tonku svoje opodstatnenie. Vhodný je najmä na peniaze, ktoré môžeš potrebovať nečakane alebo v priebehu najbližších mesiacov.
„Pri takýchto peniazoch nie je hlavnou úlohou dosahovať maximálny výnos. Dôležitejšie je, aby boli rýchlo dostupné a aby ste nemuseli investíciu predávať práve v čase, keď sú finančné trhy v poklese,“ vysvetľuje.
Zároveň upozorňuje, že rozhodovanie nemusí byť len medzi sporiacim účtom a čisto akciovým portfóliom. Alternatívou môžu byť napríklad ETF orientované na peňažný trh alebo dlhopisové ETF, ktoré ponúkajú nižšie riziko aj menšie výkyvy hodnoty investície. Pre časť úspor tak môžu predstavovať vhodný kompromis medzi bezpečnosťou a potenciálom zhodnotenia.
