Gbeľany sa dostali na čelo rebríčka kvality života podľa NKÚ. So starostom Jozefom Martinčekom sme sa pozreli na to, čo stojí za úspechom obce, prečo sa sem sťahujú ľudia z miest a z akého dôvodu sa bránia developerom.
Malá obec neďaleko Žiliny predbehla mestské časti Bratislavy aj ďalšie slovenské samosprávy. Gbeľany sa v aktuálnom hodnotení kvality života aplikácie MuMAP od Najvyššieho kontrolného úradu dostali na prvé miesto. Za nimi nasledujú Teplička nad Váhom a košický Lorinčík.
NKÚ pri hodnotení sleduje viacero oblastí každodenného života – napríklad demografiu, ekonomickú aktivitu, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, bezpečnosť, životné prostredie, sociálne služby, kultúru či dopravu. Poradie sa môže meniť podľa toho, ako úrady počas roka aktualizujú jednotlivé dáta.
Pre Gbeľany pritom nejde o prvý úspech. Na prvom mieste skončili už v roku 2024, v roku 2025 sa po úprave ukazovateľov prepadli, no v aktuálnom hodnotení sa na čelo vrátili. „Boli sme prekvapení, ale zároveň nás to veľmi potešilo. Tento rok sme opäť uspeli a dostali sa na 1. miesto rebríčka. Veríme, že si tento trend udržíme aj naďalej poctivou prácou v obci,“ uviedol starosta Jozef Martinček pre Refresher.
Martinček, ktorý obec vedie štvrté volebné obdobie, hovorí, že samospráva samotné prvenstvo za cieľ nepovažuje. „Neriadime sa rebríčkom, ale riešime aktuálne potreby našich občanov. Sme radi, že sme uspeli, ale ocenenie nie je pre nás prioritou. Je skôr povzbudením do ďalšej práce.“
- čo podľa starostu stojí za úspechom Gbelian,
- prečo sa do obce sťahujú ľudia z väčších miest,
- ako obec investuje do škôl, služieb a verejných priestorov,
- prečo sa bráni niektorým developerským projektom,
- čo by podľa starostu pomohlo menším samosprávam.
Investovali do škôl aj sociálnych služieb
Za vysokým umiestnením vidí Martinček najmä dlhodobé investície do služieb pre rôzne skupiny obyvateľov. Gbeľany zrekonštruovali materskú aj základnú školu, z eurofondov vybudovali ihriská a získali 134-tisíc eur na materiálne vybavenie základnej školy. Jednou z najväčších investícií bol nový dom sociálnych služieb za 2,4 milióna eur, ktorý obec financovala z poplatku za rozvoj a z vlastných zdrojov.
„Celé toto obdobie sa snažíme pracovať pre občanov a zapájať sa do rôznych projektov a výziev, ktoré nám pomáhajú zlepšovať našu obec. Je pre mňa veľkým zadosťučinením uspieť v takomto rebríčku, ktorý hodnotí a porovnáva všetky samosprávy na Slovensku,“ hovorí Martinček.
Obec zároveň dva roky prevádzkuje kompostáreň, na miestnom potoku vybudovala protipovodňové opatrenia a modernizuje verejné osvetlenie.
Starosta však priznáva, že Gbeľanom pomáha aj ich poloha. Blízkosť Žiliny znamená dobrú dostupnosť nemocnice, úradov a ďalších služieb. Aj tento faktor prispel k vysokému hodnoteniu obce.
Športoviská majú obyvatelia zadarmo
Za jednu z najväčších výhod každodenného života považuje starosta dostupnosť služieb a silnú miestnu komunitu. Obyvatelia môžu bezplatne využívať športoviská. V obci zároveň funguje futbalová akadémia, tanečný krúžok Bylinky či spolok Dobrodruh.
Dospelí sa zapájajú napríklad do činnosti hasičov alebo Červeného kríža a seniori do jednoty dôchodcov, skupiny heligonkárov či tanečnej skupiny Marlenky. „Spolu tak vytvárame komunitu, ktorá spolupracuje a zapája sa do rôznych aktivít a spoločenských podujatí. To je dnes už pomaly vzácnosť,“ hovorí Martinček.
Pokojné bývanie láka nových obyvateľov
Pri menších obciach sa často hovorí o odchode obyvateľov za prácou a službami do väčších miest. Gbeľany podľa svojho starostu pozorujú skôr opačný trend.
„Zvyčajne sa ľudia sťahujú do našej dediny z väčších miest. Pre mnohých ľudí sú dôležité dostupné služby a benefity, ktoré obec ponúka. Taktiež príjemné a tiché prostredie,“ uvádza. Záujem o bývanie však podľa vedenia obce prináša aj komplikácie.
Rast obce má svoje limity
Gbeľany podľa starostu nechcú, aby počet obyvateľov rástol tak rýchlo, že obec nestihne rozširovať kapacity svojich služieb. „Obec je pod neustálym tlakom developerov. Bránime sa projektom, ktoré chcú masovo navýšiť počet obyvateľov bez dostatočného časového priestoru na rozšírenie kapacít služieb,“ vysvetľuje Martinček.
Samospráva sa podľa jeho slov v jednej z týchto vecí bráni aj na súde. Ide o projekt IBV Hrby II, ku ktorému sa vyjadrovali aj obyvatelia v miestnom referende. Referendum síce nebolo platné, pretože sa ho nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, no podľa obce 94 % zúčastnených hlasovalo proti výstavbe.
Prvé miesto neznamená, že už nemajú čo zlepšovať
Gbeľany chcú pokračovať v druhej etape cyklotrasy, venovať sa environmentálnym záťažiam a v centre obce vybudovať trhovisko. Starosta zároveň hovorí, že jednou z vecí, ktoré sa obci osvedčili, je aktívne vyhľadávanie externých zdrojov. „Snažíme sa získavať čo najviac eurofondov, zapájame sa do rôznych výziev a vďaka tomu môžeme zvyšovať úroveň našich služieb,“ vysvetľuje.
Na otázku, čo by podľa neho mohlo menším samosprávam najviac pomôcť, starosta upozornil na reformu verejnej správy. „Už 16 rokov sa o nej rozpráva, no dodnes sa do nej žiadna vláda nepustila. Takáto reforma by určite pomohla najmä menším obciam,“ uvádza Martinček.
Život v obciach, ktoré skončili na chvoste rebríčka
V okolí Gbelian sa nachádzajú aj samosprávy, ktoré v rovnakom hodnotení skončili výrazne nižšie. Martinček však upozorňuje, že samotné miesto v tabuľke nemusí automaticky hovoriť o spokojnosti ľudí. „Aj v obciach, ktoré sa nachádzajú na chvoste tabuľky, sa ľuďom môže žiť dobre,“ hovorí.
Podľa neho ide často o malé alebo podhorské obce, ktoré nemajú vlastnú školu, škôlku či poštu. Obyvatelia preto musia za službami cestovať inam, čo môže ich výsledok v podobnom hodnotení zhoršiť. „Život tam však môže byť pokojnejší a ľudia tam môžu žiť radi,“ dodáva.
Ani ostatným starostom nechce dávať univerzálny recept na úspech. „Situácia v každej obci je iná, preto to, čo funguje u nás, nemusí platiť v iných obciach. Verím, že všetci starostovia robíme maximum pre spokojnosť svojich občanov,“ uviedol.
Do Gbelian sa nemusíš hneď sťahovať
V Gbeľanoch sa nachádzajú dva kaštiele, mauzóleum grófskej rodiny Nyáriovcov, moderný kostol s námestím a sochami od Alexandra Trizuljaka a Radovana Martinčeka. V lese nad obcou sa nachádza aj krížová cesta.
Obec zriadila aj lokálne múzeum, kde sa návštevníci môžu dozvedieť viac o jej histórii. Medzi exponátmi sa podľa vedenia obce nachádza aj darovacia listina grófky Nyáriovej z roku 1871. Podľa vedenia obce tak Gbeľany nechcú byť len miestom na bývanie, ale aj obcou, ktorá si uchováva svoju históriu a ponúka návštevníkom dôvod zastaviť sa tu na výlet.
Prvé miesto v rebríčku Gbeľany nevnímajú ako cieľ, ktorý treba za každú cenu obhájiť „Sme radi, že sme uspeli, ale ocenenie nie je pre nás prioritou. Je skôr povzbudením do ďalšej práce,“ uzatvára Martinček.
