Nepálski predstavitelia zdôrazňujú, že krajina dopláca na globálnu klimatickú krízu, ku ktorej prispela len minimálne, a od OSN aj bohatých štátov žiadajú finančnú kompenzáciu.
Nepál sa začína spamätávať z rozsiahlych bleskových povodní a zosuvov pôdy, ktoré podľa odborníkov vyvolalo masívne zrútenie ľadovca v Himalájach. Odhadované náklady na samotnú rekonštrukciu zničenej infraštruktúry, obchodných koridorov a vodných elektrární už presiahli hranicu 5 miliárd amerických dolárov, uvádza CNN.
Skutočný ekonomický dopad však bude výrazne vyšší, keďže prerušenie zásobovacích trás spôsobilo prudký nárast cien základných potravín aj pohonných hmôt, ohrozilo obchod s Čínou a výrazne zasiahlo sektor cestovného ruchu, ktorý tvorí približne 7 percent HDP krajiny a zamestnáva vyše milióna ľudí.
Analýza Svetovej banky varuje, že ak bude globálne otepľovanie pokračovať súčasným tempom, Nepál by mohol do roku 2050 prísť až o 4 percentá svojho HDP.
Doplácajú na bohatých
Vláda v Káthmandu v reakcii na katastrofu zdôrazňuje morálnu aj finančnú zodpovednosť veľkých priemyselných mocností. Nepálsky minister zahraničných vecí Šišir Khanal upozornil, že hoci podiel jeho krajiny na globálnych emisiách skleníkových plynov dosahuje len 0,1 percenta, Nepálčania znášajú najťažšie následky klimatickej krízy vyvolanej inými štátmi.
Krajina preto oficiálne požiadala o 20 miliónov dolárov z fondu Organizácie Spojených národov určeného na kompenzáciu škôd spôsobených zmenou klímy v rozvojových krajinách a vyzýva medzinárodné spoločenstvo na presadzovanie klimatickej spravodlivosti. Hoci pomoc prisľúbili mocnosti ako USA, Čína či India, budúca obnova bude zložitejšia a nákladnejšia, keďže nová infraštruktúra musí spĺňať prísnejšie štandardy odolnosti voči opakujúcim sa prírodným pohromám.
