Slovensko dokáže ovplyvniť len malú časť toho, čo vodiči vidia na cenovkách čerpacích staníc. Analytik Marek Nemky pre Refresher vysvetľuje, čo dnes ženie ceny palív nahor a čo môžu vládne zásahy reálne zmeniť.
Od začiatku októbra platí na Slovensku maximálna maloobchodná marža na benzín a naftu 10 centov za liter. Štát zároveň na 30 dní zlacnil cestovanie v druhej triede vlakov o polovicu. Od 12. októbra sa má 50-percentná zľava rozšíriť aj na prímestské autobusy a MHD v krajských mestách.
Vláda opatreniami reaguje na vysoké ceny pohonných hmôt. Analytik Marek Nemky však pre Refresher hovorí, že Slovensko má na ich hlavné príčiny iba minimálny dosah.
- čo dnes najviac tlačí ceny benzínu a nafty nahor,
- prečo analytik od stropu marží nečaká výrazné zlacnenie,
- či lacnejšie vlaky môžu reálne dostať ľudí z áut do verejnej dopravy.
„Paliva je málo, preto je drahé“
Za vysokými cenami podľa Nemkyho stojí najmä situácia na svetovom trhu. „To isté čo posledných sedem mesiacov: blokáda Hormuzského prielivu. K nej sa pridávajú nižšie dodávky palív z Ruska a nedostatočné kapacity európskych rafinérií. Paliva je na trhu málo, preto je drahé. Ani jeden z týchto faktorov slovenská vláda neovplyvní,“ vysvetľuje.
To však podľa neho neznamená, že zdraženie zasiahne každého rovnako. Rodine, ktorá najazdí 20-tisíc kilometrov ročne, podľa jeho modelového prepočtu zvýšilo náklady na benzín približne o 35 eur mesačne. Najviac rozdiel pocítia tí, ktorí autom dochádzajú desiatky kilometrov denne. Vývoj v najbližších týždňoch si Nemky netrúfa predpovedať, veľkoobchodné ceny však podľa neho momentálne mierne klesajú.
Strop marží vodiči takmer nepocítia
Jedným z hlavných opatrení vlády je maximálna marža čerpacích staníc vo výške desať centov na liter. Nemky od nej výrazné zlacnenie nečaká. „Na konečnú cenu to nebude mať takmer žiadny vplyv. Paradoxne je to dobre, lebo citeľný vplyv by znamenal, že regulácia poškodzuje konkurenciu,“ hovorí.
Podobnú reguláciu tento rok zaviedlo aj Česko. Aktuálne tam štát obmedzuje maržu pri neprémiových palivách na 2,50 českých korún za liter. Nemky upozorňuje najmä na menšie čerpacie stanice. Predajú menej paliva, preto podľa neho často potrebujú vyššiu maržu na liter.
„Ak by niektoré museli zatvoriť, konkurencia sa oslabí,“ vysvetľuje. Ako ďalšie riziko spomína možný presun cien medzi jednotlivými pumpami či menší priestor na rast miezd zamestnancov. Nedostatku paliva na slovenských pumpách sa však v dôsledku samotného stropu neobáva.
Lacnejšie vlaky sú sociálnym opatrením
Druhou cestou vlády je motivovať ľudí, aby auto vymenili za verejnú dopravu. V druhej triede vlakov už cestujú za polovicu a od 12. októbra má rovnaká zľava platiť aj v prímestských autobusoch a MHD krajských miest. Na posledné dve opatrenia má štát samosprávam poslať takmer 13 miliónov eur.
Nemky však od lacnejších lístkov neočakáva masový presun vodičov. „Je to skôr sociálne opatrenie než zásah proti drahým palivám,“ hovorí. Vysvetľuje to na jednoduchom modelovom príklade. Ak by milión ľudí cestoval vlakom a milión autom a aj optimistických desať percent motoristov presedlalo na vlak, zľavu by dostalo 1,1 milióna cestujúcich. Milión z nich by však vlak využíval aj bez nej.
Výhodu vidí najmä pre ľudí, ktorí majú dobré spojenie a auto dokážu reálne nahradiť verejnou dopravou. Problém môže podľa neho vzniknúť tam, kde už dnes vlaky či autobusy narážajú na kapacitné limity. „Myslím si, že medzi autom a vlakom sa reálne rozhoduje málo ľudí, ale uvidíme. Dopyt po palivách to však môže mierne znížiť, a tým aj tlak na ich cenu,“ dodáva.
Priamy strop na ceny považuje za horšiu cestu
Európske krajiny skúšali rôzne riešenia. Maďarsko zastropovalo ceny, kým Česko a Nemecko znižovali dane. Nemky oba prístupy kritizuje. „Najhorším riešením je regulácia cien. Jej logickým výsledkom je nedostatok palív a rady na čerpacích staniciach,“ hovorí. Nižšie dane zase znamenajú výpadok príjmov štátu.
Francúzsko stavilo na priame transfery domácnostiam (pozn. red.: napríklad formou príspevku na palivo), no podľa Nemkyho by bola podobná pomoc na Slovensku administratívne náročná. Slovenský balík preto označuje za miernejší zásah.
„Niekedy je lepšie nerobiť nič“
Ak by vysoké ceny pretrvávali, Slovensko podľa analytika nemá jednoduché domáce riešenie. Za kľúčové považuje normalizovanie dodávok cez Hormuzský prieliv. Vyššia cena zároveň podľa neho prirodzene znižuje spotrebu. Domácnosti obmedzia menej potrebné jazdy alebo začnú hľadať alternatívy.
„Niekedy je preto lepšie nerobiť nič. Ak chce štát pomôcť, môže znížiť vlastný podiel na cene, teda dane. Ale ako dlhodobú stratégiu krytú úsporami, nie ako dočasnú záplatu,“ uzatvára Nemky.
Pri hodnotení vládneho balíka tak vidí jeho výhodu najmä v tom, že do fungovania trhu zasahuje menej než tvrdý cenový strop. Zároveň však upozorňuje, že samotnú príčinu drahého tankovania slovenské opatrenia nevyriešia.
