Hoci drvivá väčšina nakazených o víruse ani len netuší, v tých najhorších scenároch môže spôsobiť zápal mozgových blán, stuhnutosť či ochrnutie.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) upozorňuje, že tohtoročná aktivita západonílskeho vírusu vysoko prevyšuje priemery z posledného desaťročia. Podľa čerstvých dát z konca septembra sa v Európe potvrdilo už 1 765 lokálnych prípadov v celkovo 16 krajinách.
Najtvrdší zásah dostalo Taliansko, ktoré hlási až 721 infikovaných. Nasleduje Grécko (420), Španielsko (131), Francúzsko (128) a Rumunsko (117). Dobrou správou pre nás zatiaľ je, že Slovensko sa v aktuálnom zozname ECDC nenachádza a lokálny prenos sme tu nezaevidovali. Experti však jedným dychom dodávajú, že reálne čísla naprieč Európou sú s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa vyššie, keďže mnohé prípady uniknú pozornosti.
Útok na nervový systém
Prečo úradom unikajú tisíce prípadov? Odpoveď je jednoduchá. Až 80 percent ľudí, ktorých uštipne infikovaný komár, nemá absolútne žiadne príznaky a o svojej nákaze sa nikdy nedozvedia. Zvyšná pätina si prejde takzvanou západonílskou horúčkou, ktorá pripomína ťažkú chrípku – pridružia sa bolesti hlavy, únava, vracanie či kožné vyrážky.
Ten najväčší strašiak však prichádza v pomere jedna k 150. Približne u jedného zo 150 nakazených totiž vírus agresívne napadne centrálny nervový systém. Pacientom vtedy hrozí encefalitída (zápal mozgu) alebo meningitída. Tento kritický stav sprevádzajú vysoké horúčky, stuhnutý krk, svalová slabosť, silné kŕče či dokonca ochrnutie. V ohrození sú najmä seniori a ľudia so slabšou imunitou.
Z vtáka na človeka: Ako sa chrániť?
Kolobeh tohto vírusu v prírode funguje primárne na trase medzi vtákmi a komármi. Človek sa nakazí vo chvíli, keď ho poštípe komár, ktorý predtým cical krv infikovaného operenca. Prenos z človeka na človeka je pri bežnom kontakte nemožný, výnimkou sú len extrémne zriedkavé prípady pri transfúzii krvi alebo transplantácii orgánov, uvádza WHO.
Ak by si hľadal zázračnú tabletku alebo očkovanie, máš smolu. Proti západonílskemu vírusu neexistuje pre ľudí žiadna schválená vakcína ani špecifický antivírusový liek. Lekári v nemocniciach dokážu tlmiť len samotné príznaky. Jedinou reálnou zbraňou tak zostáva poctivá prevencia – používanie silných repelentov, nosenie dlhého oblečenia a likvidácia stojatej vody v okolí obydlí, kde sa komáre s obľubou množia.
