Podvodník reportéra oklamal tým, že má k dispozícii Hitlerove denníky z rokov 1932 – 1945, ktoré sa údajne stratili v posledných dňoch vojny pri páde lietadla a jemu sa ich podarilo získať. O pár dní po publikovaní vyšlo najavo, že ide o podvrh.
Išlo o jeden z najslávnejších podvrhov 20. storočia a jeden z najväčších mediálnych škandálov v Nemeckej spolkovej republike. Mala to byť svetová senzácia, ale napokon sa skončila obrovskou blamážou.
V utorok 25. apríla uplynie 40 rokov odvtedy, čo hamburský magazín Stern predstavil na tlačovej konferencii údajne pravé denníky nacistického vodcu Adolfa Hitlera.
Fiasko pred 200 novinármi
Tlačová konferencia sa konala 25. apríla 1983 vo vydavateľstve v Hamburgu za značného záujmu médií. Prišlo na ňu viac ako 200 novinárov z celého sveta. Reportér Gerd Heidemann držal v rukách Hitlerove denníky a hrdo ich prezentoval svetovej verejnosti. Spravodajský magazín Stern začal o tri dni neskôr publikovať sériu článkov pod titulkom: Hitlerove denníky odhalené a šéfredaktor Peter Koch sebavedome hlásal: „Myslím si, že tvrdenie, že dejiny Tretej ríše musia byť čiastočne prepísané, je opodstatnené.“
Reportér magazínu Heidemann sa zaoberal od začiatku 70. rokov obdobím nacizmu. V roku 1980 sa zoznámil s mužom, ktorý vystupoval často aj pod menom doktor Fischer. V skutočnosti však išlo o nemeckého falšovateľa obrazov a dokumentov z obdobia Tretej ríše Konrada Kujaua. Ten reportéra informoval, že má k dispozícii Hitlerove denníky z rokov 1932 – 1945, ktoré sa údajne stratili v posledných dňoch vojny pri páde lietadla a jemu sa ich podarilo získať.
Reportérovi sa spolu s vedúcim oddelenia súčasných dejín v magazíne Stern Thomasom Waldem podarilo vedenie redakcie i vydavateľstva presvedčiť, že majú v rukách senzačný príbeh. Na získanie Hitlerových denníkov potrebovali značnú sumu peňazí. Počas takmer troch rokov zinkasoval Kujau od Heidemanna za údajne pravé denníky 9,3 milióna mariek.
Mnohé upozornenia, medzi nimi aj popredných zahraničných odborníkov i pracovníkov Spolkového kriminalistického úradu, že môže ísť o podvrh, reportér ignoroval a zakrýval si pred nimi oči i uši, pretože o ich pravosti bol absolútne presvedčený. Ignoroval aj to, že z pôvodných 27 denníkov, ktoré si Hitler údajne napísal, stúpol ich počet medzitým na 60. Vidina senzačného nálezu i príbehu bola obrovská, čo sa stalo magazínu napokon osudným.
Senzácia totiž netrvala dlho. Už 11 dní po tlačovej konferencii prišla studená sprcha a z veľkého triumfu sa stalo napokon celosvetové fiasko. Spolkový archív zverejnil 6. mája 1983 svoje stanovisko, s ktorým oboznámil verejnosť spolkový minister vnútra Friedrich Zimmermann: „Na základe obsahovej analýzy, ako aj kriminalistickým a vedeckým skúmaním prišiel Spolkový archív k presvedčeniu, že dokumenty, ktoré im boli predložené, neboli napísané Hitlerovou rukou, ale vznikli po vojne. Hlboko ľutujem, že toto skúmanie neurobil Stern pred publikovaním.“
Skúmaním sa zistilo, že údajné Hitlerove denníky boli napísané na papieri vyrobenom až po druhej svetovej vojne. Ďalej sa ukázalo, že falšovateľ Kujau použil verejne publikované prejavy Hitlera, do ktorých potom zakomponoval banálne poznámky z každodenného života a aby získali stránky denníkov nádych patiny, potieral ich čajom.
Zakladateľ a dlhoročný šéfredaktor magazínu Stern Henri Nannen bol šokovaný a čitateľom sa ospravedlnil. Prestíž renomovaného magazínu blamážou s Hitlerovými denníkmi značne utrpela a o získanie stratenej dôvery čitateľov musel časopis v nasledujúcich rokoch tvrdo bojovať.
Šéfredaktori Peter Koch a Felix Schmidt zo svojich postov odstúpili a falšovateľ Konrad Kujau a reportér Gerd Heidemann sa postavili pred súd za podvod a falšovanie. V roku 1985 odsúdili Heidemanna na štyri roky a osem mesiacov. Kujau si mal odsedieť štyri roky a šesť mesiacov, ale potom, keď dostal rakovinu hrtana, z väzenia ho po troch rokoch prepustili.
