Stoltenberg odsúdil násilie v Kosove a povedal, že „takéto útoky sú neprijateľné a musia sa zastaviť“.
V reakcii na pondelkové potýčky na severe Kosova Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že tam vysiela ďalších 700 vojakov, aby pomohli potlačiť násilné protesty. Aliancia zároveň uviedla do pohotovosti ďalší prápor pre prípad, že by sa nepokoje rozšírili.
„Rozhodli sme sa vyslať ďalších 700 vojakov z operačných záložných síl pre západný Balkán a uviesť do vysokej pohotovosti ďalší prápor záložných síl, aby mohli byť nasadené v prípade potreby. Sú to preventívne kroky,“ spresnil Stoltenberg.
Stoltenberg odsúdil násilie v Kosove a povedal, že „takéto útoky sú neprijateľné a musia sa zastaviť“. Upozornil, že jednotky NATO „podniknú všetky potrebné kroky na zachovanie bezpečnosti pre všetkých občanov v Kosove“.
Vyzval obe strany, aby podnikli kroky na zmiernenie napätia, zdržali sa „ďalšieho nezodpovedného správania“ a vrátili sa k rokovaniam o zlepšení vzťahov podporovaným EÚ.
Diplomatické riešenie žiada aj EÚ
S podobnou výzvou sa v utorok na obe strany obrátil aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý informoval, že hovoril s kosovským premiérom Albinom Kurtim a so srbským prezidentom Aleksandrom Vučićom. Na oboch apeloval, aby sa vyhli ďalším jednostranným krokom.
Vučić sa v utorok v Belehrade stretol s veľvyslancami piatich členských štátov NATO (Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a USA), ktoré sa angažujú na západnom Balkáne. Rokoval aj so zástupcami Ruska a Číny.
„Jednostranné kroky Prištiny podnecujú násilie voči srbskej komunite, čo nás vzďaľuje od trvalého mieru a stability v regióne,“ napísal srbský prezident na Instagrame po stretnutí.
Dodal, že podmienkou zachovania mieru v Kosove je rýchle stiahnutie starostov zvolených v komunálnych voľbách, ktoré Srbi bojkotovali, a odsun príslušníkov tzv. špeciálnych jednotiek vyslaných na sever Kosova úradmi v Prištine.
Kosovský premiér Kurti, ktorý s vyslancami spomínanej pätice štátov NATO rokoval v pondelok v Prištine, sa poďakoval jednotkám KFOR za ich „odvážne kroky na zachovanie mieru tvárou v tvár násilnému extrémizmu“.
Situácia na severe Kosova sa zhoršuje
Tieto stretnutia sa konali v reakcii na vyostrenie situácie na severe Kosova, kde sa miestni Srbi v pondelok pokúšali silou preniknúť na radnicu v obci Zvečan.
Kosovská polícia dav rozohnala slzotvorným plynom. Vojaci mierových síl KFOR sa snažili demonštrantov od polície oddeliť. Protestujúci na to reagovali hádzaním kameňov, fliaš a Molotovových koktailov do vojakov. Zranenia – i vážne – pri tom utrpelo 30 príslušníkov misie KFOR.
Misia KFOR v utorok deklarovala, že plnú zodpovednosť za to, čo sa stalo, musia prevziať kosovskí Albánci i Srbi. Obe komunity súčasne „musia zabrániť ďalšej eskalácii“, uvádza vo vyhlásení.
Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska, ale Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva to odmietli uznať. Tým prakticky zabránili Kosovu dostať kreslo v OSN. Srbi žijúci v Kosove sú stále lojálni Belehradu, predovšetkým tí na severe, kde tvoria väčšinu, a odmietajú každý krok Prištiny smerujúci k upevneniu svojej moci nad regiónom.
