Hoci pravého medovicového medu je málo, Slovenský zväz včelárov (SZV) pozoruje výrazný nárast predávaného medovicového medu.
Včelári upozorňujú, že na slovenskom trhu sa predávajú falošné medovicové (lesné) medy. Vyzývajú preto spotrebiteľov, aby boli obozretní a med nakupovali výlučne len od overených producentov. Spoznajú ich napríklad tak, že med predávajú v pohároch s etiketami. Uviedla to hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Priblížila, že hoci sa tohtoročná sezóna ešte neskončila, včelári hovoria o jednej z najťažších za ostatných 20 rokov. Pre výkyvy počasia vyprodukovali včely približne len štvrtinu z celoročnej produkcie medu, pričom najviac chýbajú lesné medy. Nepriaznivá kombinácia vlhkých dní a následných horúčav spôsobila, že sa nevytvorili optimálne podmienky pre tvorbu medovicového medu.
Holéciová upozornila, že hoci pravého medovicového medu je málo, Slovenský zväz včelárov (SZV) pozoruje výrazný nárast predávaného medovicového medu.
Prehnane nízke ceny a klamanie spotrebiteľov
Včelári podľa Holéciovej hovoria o absurdnej situácii a klamaní spotrebiteľov. Vyzývajú na obozretnosť pred falšovateľmi medu, ktorí nielenže neponúkajú prvotriednu kvalitu, ale sa aj obohacujú na úkor spotrebiteľov a poctivých včelárov. Predávajú ho aj za podozrivo nízke ceny. Kilogram pravého medovicového medu v súčasnosti podľa nej stojí viac ako 10 eur, medy výrazne pod 10 eur určite medovicové nie sú.
„Zákazníci by si preto mali dávať pozor na to, ak im niekto ponúka lacný lesný medovicový med vo veľmi tmavej farbe, pretože často býva takýto produkt dofarbený umelými farbivami alebo zahustený ryžovými sirupmi. Pochádzajú z východnej Ázie, kde sa preukázateľne zdvojnásobila produkcia ‚medu‘ pri rovnakých počtoch včelstiev. Pravého medovicového medu sme v tejto sezóne vytočili len zlomok. V tomto roku ide skutočne o nedostatkový produkt, nie je možné, aby sa predával vo veľkom,“ uviedol predseda SZV Pavel Fiľo.
Problémy hlásia aj s agátovým medom
Včelári preto nabádajú spotrebiteľov, aby si od predajcu medovicového medu zakaždým pýtali med v pohári s etiketou. Na nej musia byť uvedené všetky základné informácie o výrobcovi a produkte tak, aby bol vysledovateľný.
„Určite neodporúčam, aby ľudia nakupovali med pri cestách alebo cez internet od neznámych predajcov. Falšovateľov medu naďalej pribúda. Máme indície, že aj na slovenskom trhu sú výrobne, kde med miešajú s prídavnými látkami a umelo zvyšujú jeho objem. Žiaľ, Slovensko naďalej nemá certifikovanú metodiku a prístrojové vybavenie, vďaka čomu by sme laboratórne a úradne vedeli overiť pravosť každého jedného medu na našom území. Chýba nám aj legislatíva na národnú etiketu, ktorá bude vyžadovať percentuálne podiely medov z rôznych krajín,“ dodal Fiľo.
Nárast počtu predajcov medovicových medov v sezóne, keď ho je akútny nedostatok, tak len podľa neho potvrdzuje fakt, že med patrí medzi najviac falšované potraviny. Obdobný problém s falšovaním vnímajú slovenskí včelári aj v prípade agátových medov.
