Konflikt o územie si už vyžiadal desiatky tisíc mŕtvych.
Azerbajdžanská armáda dnes oznámila začiatok vojenskej operácie v neuznanej republike Náhorný Karabach. Jej deklarovaným cieľom je „obnovenie ústavného poriadku“. Operácii predchádzal incident, pri ktorom pri výbuchoch mín zahynuli štyria azerbajdžanskí policajti a dvaja civilisti. Azerbajdžan z nastraženia mín obvinil arménske „sabotážne skupiny“.
K výbuchu došlo „v zóne dočasného rozmiestnenia ruského mierového kontingentu“. Policajti zomreli, keď s autom nabehli na mínu na ceste do mesta Šuša, ktoré je pod kontrolou Azerbajdžanu. Arménski separatisti v Karabachu uviedli, že odolávajú útokom azerbajdžanských síl, ktoré sa pokúšajú preniknúť na územie Karabachu.
Arménsky premiér varuje pred etnickými čistkami
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v televíznom prejave k národu informoval, že Azerbajdžan začal v Náhornom Karabachu „pozemnú operáciu“, a zdôraznil, že arménska armáda sa do týchto bojov nezapojila. Podľa arménskeho ministerstva zahraničných vecí Azerbajdžan chce dokončiť svoju politiku etnických čistiek.
Jerevan dodal, že ruské jednotky rozmiestnené v regióne na kontrolu dodržiavania podmienok posledného prímeria by mali „podniknúť jasné a jednoznačné kroky na zastavenie azerbajdžanskej agresie“.
Jedna zo separatistických organizácií so sídlom v Arménsku na sociálnej sieti uviedla, že karabašská metropola „Stepanakert a ďalšie mestá a dediny sú pod intenzívnou paľbou“ zo strany azerbajdžanských jednotiek.
Podľa Pašinjana sa chce do bojov s Azerbajdžanom zapojiť mnoho „vnútorných a vonkajších síl“. Pašinjan vyzval obyvateľov, aby sa vyvarovali unáhleného konania. Apeloval na občanov, aby nepodľahli provokáciám a zachovali pokoj.
Azerbajdžan tvrdí, že vykonáva protiteroristické opatrenia
Azerbajdžan, naopak, ako dôvod svojej najnovšie začatej vojenskej misie uviedol systematické ostreľovanie z pozícií jednotiek podporovaných Arménskom a obvinil ich z vykonávania vyzvedačstva a opevňovania obranných pozícií.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany deklarovalo, že v regióne podniká lokálne obmedzené „protiteroristické opatrenia“. Dodalo, že otvorilo humanitárne koridory i prijímacie centrá, aby civilisti mohli odísť, pretože „civilné obyvateľstvo a civilná infraštruktúra nie sú cieľom“.
Azerbajdžan vyzval Arménskom podporovaných separatistov v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach, aby zložili zbrane a vzdali sa. Za miesto konania rozhovorov, ktoré by sa mohli konať, navrhlo Baku azerbajdžanské mesto Jevlach.
Konflikt o územie si vyžiadal desiatky tisíc obetí
Arménsko a Azerbajdžan viedli o Náhorný Karabach od 90. rokov už dve vojny. Druhá karabašská vojna z jesene 2020 si vyžiadala približne 6500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom.
Súčasťou prímeria bola dohoda, podľa ktorej Arménsko prišlo o rozsiahle územia v Karabachu. Azerbajdžan avizoval, že neuvažuje o iných spôsoboch riešenia konfliktu, len o obnovení svojej plnej kontroly nad spornými územiami.
Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné. Konflikt si dovedna vyžiadal už približne 30 000 obetí na životoch.
Moskva, ktorá má v regióne svoje jednotky, vyzvala obe strany konfliktu, aby rešpektovali mierovú dohodu a ukončili krviprelievanie. Azerbajdžan na zastavenie vojenských operácií vyzval predseda Európskej rady Charles Michel. Doplnil, že len tak vraj môže prebehnúť „skutočný dialóg medzi Baku a Arménmi v Karabachu“.
