Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) môžu zásahy vlády do minimálnej mzdy negatívne ovplyvniť aj samotných zamestnancov.
Ambíciu vlády zasahovať do odmeňovania v súvislosti s rastom minimálnej mzdy a jej príplatkov vnímajú zamestnávatelia negatívne. Jej neodôvodnené a ničím nepodložené zvyšovanie v kombinácii s príplatkami naviazanými na minimálnu mzdu môže mať negatívny vplyv aj na zamestnancov. Uviedla to hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Miriam Filová.
Zamestnávatelia tak reagovali na minulotýždňové vyhlásenie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša (Hlas-SD), že rezort práce pripravuje legislatívu, ktorá má upraviť mechanizmus výpočtu minimálnej mzdy. Mala by sa stanoviť automaticky ako 60 % priemernej mzdy. Podľa odhadov by tak minimálna mzda dosiahla v roku 2026 úroveň približne 920 eur a 970 eur v roku 2027.
„Ambíciu vlády opätovne zasahovať do odmeňovania v súvislosti s rastom minimálnej mzdy a jej príplatkov vnímame negatívne. Minimálna mzda bola dlhé roky politickým nástrojom, keď jej výška nemala žiadnu oporu v reálnych ekonomických ukazovateľoch,“ uviedla Filová.
Zvyšovanie minimálnej mzdy môže ovplyvniť aj zamestnanosť
Minimálna mzda by pritom nemala byť politická téma a mala by vychádzať z reálnych ekonomických a sociálnych ukazovateľov. Zamestnávatelia sú otvorení konštruktívnej diskusii o úpravách mechanizmu minimálnej mzdy, ktorá bude tieto ukazovatele rešpektovať. Zvyšovanie minimálnej mzdy však môže priniesť väčším firmám aj vyššie náklady. Môže to negatívne ovplyvniť aj zamestnanosť.
„Ak je cieľom úpravy mechanizmu zvýšenie čistej mzdy nízkopríjmových zamestnancov, tak by bolo vhodné otvoriť aj tému ceny práce a daňovo-odvodového zaťaženia tak, aby výška minimálnej mzdy a jej príplatkov neruinovala zamestnávateľov v podobe zvýšených nákladov a aby zamestnanci mali v čistom reálne viac peňazí,“ uviedli zamestnávatelia s tým, že štát im v súčasnosti ukrajuje výraznú časť zo mzdy.
