Kazetová munícia patrí medzi najnebezpečnejšie zbrane súčasnosti, keďže zabíja nielen pri útoku, ale predstavuje hrozbu aj celé roky po ňom.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu si kazetová munícia vyžiadala viac než 1 200 civilných obetí, uvádza najnovšia správa Koalície proti kazetovej munícii (CMC). Kým Ukrajina ju používala len obmedzene, Rusko ju podľa CMC nasadzuje „vo veľkej miere“ od prvého dňa vojny.
Od februára 2022, keď Rusko vojensky napadlo susednú Ukrajinu, zaznamenáva Kyjev najvyšší počet obetí kazetovej munície za rok na svete. V dôsledku jej použitia podľa CMC zahynulo na Ukrajine vlani najmenej 193 ľudí z celkovo 314 obetí na celom svete. Väčšinu z celkového počtu viac než 1200 obetí zaznamenali v prvom roku vojny.
Tento údaj je - ako zdôrazňuje výročná správa - určite výrazne podhodnotený, keďže podľa nej len v minulom roku Ukrajina utrpela približne 40 útokov kazetovou muníciou, pri ktorých neboli uvedené počty mŕtvych a zranených.
Kazetová munícia môže byť zhodená z lietadla alebo vystrelená z dela. Kazetová bomba sa vo vzduchu rozpadne a rozptýli do širokej oblasti submuníciu, napríklad malé bomby. Tento druh munície však tiež predstavuje trvalú hrozbu, pretože mnohé bomby po dopade na zem nevybuchnú a stanú sa fakticky nášľapnými mínami.
Kazetová munícia sa rozpadne na stovky menších bômb, ktoré môžu explodovať až po dopade alebo zostávať nevybuchnuté ako nášľapné míny. Kazetová munícia je dnes medzinárodne zakázaná dohodou z Osla z roku 2008 a pripojilo sa k nej viac než 120 krajín. K dohovoru o zákaze kazetovej munície sa však nepripojili ani Rusko, Ukrajina či USA.
CMC varuje, že globálne úsilie o zákaz týchto zbraní oslabujú aj kroky krajín ako Litva, ktorá tento rok od zmluvy odstúpila s odvolaním sa na regionálnu bezpečnosť.
