Dohľad nad firmou je povinnosť, nielen formálna funkcia.
„Slayáda“ okolo influencerky Emy Lacovej sa v posledných dňoch poriadne rozbehla. Spustila ju reportáž portálu 360tka, ktorá upozornila na to, že spoločnosť, v ktorej od 1. mája pôsobí ako členka dozornej rady, predala štátu areál vo Voderadoch za výrazne vyššiu sumu, než za akú ho pôvodne ponúkali pôvodní majitelia.
Lacová na tieto zistenia reagovala vulgárnym videom na Instagrame, v ktorom ostro útočila na opozičných politikov aj verejnosť. Celú situáciu označila za „mediálne znásilnenie“ a „propagandu“ a tvrdila, že s miliónovým predajom nemá nič spoločné.
Ako to teda naozaj je? Aby sme lepšie pochopili, aké povinnosti a zodpovednosti vyplývajú z členstva v dozornej rade, či člen môže „nevedieť“ o miliónovom predaji firmy a či sa dá vyhovárať na neznalosť, pre Refresher vysvetlili právničky Lenka Marková a Lenka Erdős z advokátskej kancelárie Legal Mates s. r. o. a právnik Ján Ivančík z Transparency International Slovensko.
- Prečo dozorná rada nie je len formálna funkcia.
- Či môže člen dozornej rady tvrdiť, že o miliónovom predaji nevedel.
- Akú zodpovednosť nesie aj pasívny člen, ktorý sa „do ničoho nemieša“.
- Prečo sa na neznalosť zákona nedá vyhovárať.
Čo znamená byť členom dozornej rady?
Funkcia člena dozornej rady podľa právnikov patrí k najzásadnejším kontrolným pozíciám v akciovej spoločnosti. Právničky z advokátskej kancelárie Legal Mates s. r. o. upozorňujú, že zákon túto rolu definuje veľmi presne a jej význam: „Členstvo v dozornej rade akciovej spoločnosti nemožno za žiadnych okolností vnímať iba ako formálnu funkciu.“
Dozorná rada má právo kontrolovať vedenie firmy, kontrolovať doklady aj účtovníctvo, preskúmavať účtovné závierky a dohliadať na to, či firma podniká v súlade so zákonom. Zároveň sa vyjadruje k rozdeleniu zisku alebo k úhrade strát. Pri niektorých významných obchodoch je potrebný jej výslovný súhlas. V praxi to znamená, že nejde o pasívne „sedenie v orgáne“, ale o aktívnu funkciu.
O miliónových obchodoch musia mať členovia prehľad
Práve preto by podľa právničiek členovia dozornej rady mali mať prehľad aj o transakciách za milióny eur. „Z dôvodu povinnosti konať s náležitou starostlivosťou by o akvizícii tak zásadného rozsahu rozhodne mali vedieť,“ upozorňujú.
Aj keď sa v praxi môže stať, že sa člen dozornej rady o konkrétnej transakcii „nedozvie“, právne by sa mohol obhájiť len s ťažkosťami. Členovia majú povinnosť aktívne sa zaujímať o hospodárenie firmy, vyžadovať si informácie a kontrolovať rozhodnutia vedenia. Ak sa o takomto zásadnom predaji majetku Ema Lacová ako členka rady nedozvedela, môže to znamenať, že si svoje povinnosti vôbec neplnila.
Pasivita je porušením zákona
Tvrdenia o tom, že člen dozornej rady „nič neurobil“ alebo že sa „do ničoho nemiešal“, sú podľa odborníkov skôr priznaním problému než obhajobou. „Pasivita je v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou. Dozorná rada nemá byť pasívnym sledovateľom,“ vysvetľujú právničky. Hoci ide o kolektívny orgán, každý jeho člen nesie individuálnu zodpovednosť za výkon svojej funkcie. Nestačí sa len formálne zúčastňovať zasadnutí, firmu musí reálne kontrolovať.
Zodpovednosť nezaniká ani bez priameho rozhodovania
Rovnaký názor má aj právnik Ján Ivančík z Transparency International Slovensko, ktorý upozorňuje, že dozorná rada síce priamo neriadi firmu, no jej zodpovednosť tým nekončí. „Dozorná rada priamo nerozhoduje o obchodnom vedení spoločnosti, ale jej úlohou je kontrolovať, či štatutárny orgán postupuje zákonne a v záujme spoločnosti. Ak táto kontrola zlyhá, zodpovednosť tým nijako nezaniká.“ Častým argumentom býva, že člen dozornej rady „nerozhoduje, a teda nenesie zodpovednosť“. Podľa právnikov však ide o nesprávny výklad zákona.
„Člen nemôže preniesť svoju zodpovednosť na to, že sa nezúčastňuje rozhodovania. Ak zanedbá kontrolu a spoločnosti vznikne škoda, môže za ňu zodpovedať.“ Výhovorky o tom, že niekto niečo nevedel, sú podľa neho skôr kontraproduktívne. „Ak niekto tvrdí, že o zásadnej transakcii nevedel, môže to naznačovať, že kontrolná funkcia nebola vykonávaná tak, ako má.“
„Ja tomu nerozumiem“ neobstojí
Argument neznalosti podľa odborníkov neobstojí ani v prípade, že člen dozornej rady nemá ekonomické či právnické vzdelanie. „Povinnosť odbornej starostlivosti je objektívna. Ak člen nemá dostatočné znalosti, má si zabezpečiť odborný posudok,“ vysvetľujú právničky a dodávajú, že: „nevedomosť ani neschopnosť nezbavujú zodpovednosti.“
Ján Ivančík pritom upozorňuje, že podobné verejné vyjadrenia skôr znamenajú, že vo firme niečo nefunguje: „takéto vyjadrenia môžu navonok znížiť dôveru v to, že dozorná rada svoju úlohu vôbec plnila.“
Rodina v dozornej rade je legálna, no riziková
Zákon nevylučuje, aby bol členom dozornej rady člen rodiny majiteľa firmy. V menších spoločnostiach ide o pomerne bežný model, no z pohľadu kontroly ide o rizikové riešenie. „Potláča sa tým objektivita. Rodinný príslušník má často obmedzenú nezávislosť a skôr tendenciu konať v zhode s majiteľom.“ Ani v takomto prípade sa však člen nezbavuje právnej zodpovednosti za výkon svojej funkcie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
