Po období relatívneho pokoja hlásia svetové observatóriá nezvratný fakt„: fenomén El Niño je späť.
El Niño nie je náhodná búrka, ale masívna zmena v systéme ENSO (El Niño-Južná oscilácia). Bežne pasáty ženú teplú povrchovú vodu k Indonézii, zatiaľ čo pri brehoch Južnej Ameriky sa objavuje studená voda. Pri El Niñu však tieto vetry slabnú. Teplá masa vody sa „presúva“ späť na východ, čo úplne mení distribúciu zrážok a tepla v atmosfére.
Mechanizmus, ktorý hýbe svetom
Klimatológ Daniel Swain na sieti X upozorňuje, že súčasné signály sú alarmujúce. „Všetko nasvedčuje významnému, ak nie silnému až veľmi silnému El Niñu. Pravdepodobne bude formovať svetové klíma v nasledujúcich dvoch rokoch,“ vyhlásil.
Prečo je rok 2026 iný?
Hlavným zdrojom obáv nie je fenomén sám o sebe, ale jeho synergia s globálnym otepľovaním. Zatiaľ čo v minulosti sa planéta počas opačnej fázy (La Niña) stihla aspoň čiastočne „ochladiť“, v poslednom cykle sa to nestalo. Oceány sú teraz teplejšie než kedykoľvek v meranej histórii.
„Ľuďmi spôsobené otepľovanie narúša prirodzenú regeneráciu ekosystémov,“ varujú odborníci. El Niño tak tento rok nasadá na horúci základ, čo môže viesť k extrémom, ktoré doterajšie modely nepoznali.
Stredná Európa: Leto v zajatí sucha
Pre Slovensko a susedné štáty znamená silný El Niño predovšetkým nárast priemerných teplôt.
Meteorológovia predpovedajú väčšiu premenlivosť počasia, dlhé vlny horúčav môžu byť striedané prudkými lokálnymi búrkami, ktoré však nedokážu doplniť hladinu podzemných vôd. Hrozba poľnohospodárskeho sucha tak tento rok rýchlo narastá.
Čo nás čaká v nasledujúcich mesiacoch?
Predpovede sú zatiaľ v „predbežnej fáze“. Či sa plná sila javu prejaví už počas tohtoročnej jari alebo až v lete, určí až meranie teploty v hĺbkach oceánu počas apríla. Ak sa však potvrdia predikcie o „veľmi silnom“ priebehu, môže sa rok 2027 stať absolútne najteplejším rokom v histórii ľudstva, čím sa svet nebezpečne priblíži hranici oteplenia o 1,5 stupňa nad predindustriálnu úroveň.