Odborníci hovoria o riziku konfliktu s Európskou komisiou.
Vláda Robeta Fica dnes odobrila nové zonácie štyroch národných parkov - Tatranského národného parku, Nízkych Tatier, Malej Fatry a Polonín. Hoci ide o dôležitý krok súvisiaci s plnením záväzkov z Plánu obnovy, schválené materiály vyvolali nesúhlas časti vedcov, ochranárov aj opozičných politikov.
Podľa ich názoru dokumenty stále nezabezpečujú takú úroveň ochrany prírody, akú od Slovenska očakáva Európska komisia, uviedlo tnlive.sk. Výhrady sa týkajú najmä rozsahu území zaradených do najprísnejších ochranných režimov. Kritici tvrdia, že viaceré hodnotné staré lesy zostali mimo zón s najvyšším stupňom ochrany, čo môže skomplikovať posudzovanie zo strany Bruselu.
Ťažiť z toho budú developeri
Najväčšia polemika sa vedie okolo Tatranského národného parku. Opozícia upozorňuje, že hoci ministerstvo po pripomienkach Európskej komisie upravilo hranice niektorých zón, do legislatívy sa dostal mechanizmus, ktorý by podľa nej mohol v budúcnosti umožniť zníženie stupňa ochrany vybraných lokalít. Takáto možnosť by podľa kritikov mohla otvoriť priestor pre nové investičné projekty vrátane rozširovania lyžiarskych stredísk.
Poslankyňa Progresívneho Slovenska a environmentálna aktivistka Tamara Stohlová tvrdí, že vláda vytvorila právny rámec, ktorý môže neskôr uľahčiť oslabovanie ochrany prírody. Podľa nej ide o riešenie, ktoré síce formálne reaguje na požiadavky Európskej komisie, no v praxi ponecháva priestor na budúce zmeny.
Príprava zonácií sa pritom viackrát posúvala. Pôvodný termín schválenia v prvom štvrťroku 2026 sa nepodarilo dodržať a materiály sa na rokovanie vlády dostali až s niekoľkomesačným oneskorením.
