Monitoring je legálny vtedy, keď naň má firma vážny dôvod – napríklad chce predchádzať únikom dát, krádežiam alebo chrániť bezpečnosť prevádzky. Zároveň však platí, že sledovanie nesmie byť rozsiahlejšie, než je naozaj potrebné. Firma nemôže zbierať viac údajov, ako potrebuje na dosiahnutie svojho cieľa.
Zamestnávateľ by nemal monitorovať priestory, kde máš prirodzené očakávanie súkromia, ako sú toalety, šatne či oddychové miestnosti. Rovnako by nemal sledovať konkrétnu osobu bez vážneho dôvodu. Ak firma zamestnancov monitoruje potajomky alebo bez jasného vysvetlenia, spravidla ide o neprimeraný zásah do ich súkromia.
E-maily, obrazovka či screenshoty. Čo platí pri IT monitoringu?
Ak zamestnávateľ kontroluje pracovné e-maily, obrazovku počítača alebo záznamy o používaní firemného zariadenia či siete, pracuje s tvojimi osobnými údajmi. Preto musí dodržiavať pravidlá GDPR aj zákona o ochrane osobných údajov.
Firma môže zhromažďovať iba údaje, ktoré súvisia s výkonom práce, pracovnou pozíciou alebo kvalifikáciou zamestnanca. Nemôže si bezdôvodne vytvárať podrobný obraz o tvojom súkromnom živote.
Pri rozsiahlejších formách monitorovania musí zamestnávateľ posúdiť, aký vplyv bude mať sledovanie na práva zamestnancov, a zároveň zabezpečiť, aby sa získané údaje nedostali k nepovolaným osobám alebo neboli zneužité.
